Pravé kožuchy

Nadarmo módni návrhári nehovoria, že niet nad pravé kožuchy. Majú pravdu. Sú teplučké, mäkučké a slušia každej žene. A žena v takom kožúšku je na pomilovanie. Lenže práve tak mäkučké a na pomilovanie sú aj živé zvieratká.

Skoro som si, keď mi dosluhoval starý kožuch z kórejského psa (kedysi sa to tak nebralo), kúpila kožuch z mačiek. Bol fakt nádherný. Keď som ale zistila, z čoho je, rýchlo som ho vyzliekla. Pripadala som si totiž ako človek, ktorého chceli pohostiť kanibali. Veď já mám doma mačky, ktoré sú súčasťou rodiny. Preto som proti zabíjaniu zvierat nielen na kožu, ale aj na mäso. „Stavať svoje šťastie na nešťastí druhého nemôže byť šťastím“, povedala moja mamička. Hoci ide o zvieratá. Ale mäso jem. Utešujem sa, že niektoré zviera sa predsa musí zabiť. Ale kožúšok som si vtedy kúpila umelý. Je rovnako krásny a mäkučký ako z leoparda. Keď sa dnes dívam na tie moje mačky, som na seba pyšná, že som v tom obchode nepodľahla. A pokiaľ by to šlo, tomu kórejskému psovi by som sa najradšej ospravedlnila.

Nevedomosť vraj hriech nečiní. Opatrujte sa. L.Č.

Zdroj fotografií: Fotolia.com