Svoje korene má joga v dnešnej Indii, kedysi nazývanej zemou kráľa Bhárata. „Dávne počiatky jogy hľadajme v ústnej tradícii, technikách výuky a výcviku ľudových šamanov.“ ¹ Šaman je pritom veľmi dôležitá, pre nás možno až mystická osoba. Šaman dokáže vstúpiť do iného sveta vedomia, jeho duch sa vie odpútať od tela a nahliadať ako do minulosti, tak aj do budúcnosti, zaháňa zlých duchov, vie hovoriť so zvieratami i hviezdami, prináša posolstvo či uzdravuje chorých. Dostávame sa do 5. storočia pred naším letopočtom k mužovi menom Kapila (tomu, či naozaj existoval, môžeme, ale nemusíme veriť), ktorý podľa všetkého založil školu ortodoxnej indickej filozofie – sánkhju. Práve tá predstavuje základnú podstatu jogy. „Sánkhja vysvetľuje prečo, načo a ako praktizovať jogu. Kapila pravdepodobne utriedil, urovnal a zoradil to, čo dávna tradícia poznala, a vo svojich mýtoch, piesňach a básňach odovzdávala z pokolenia na pokolenie.“ ²

Joga si zakladá na vlastnej skúsenosti a zážitku. Základné pojmy jogy sú pojmy brahma a átmá. Brahma nie je nič, čo by sme nepoznali. Koľkokrát sme sa predsa rozplývali nad krásnym západom slnka, nad nádherne rozkvitnutým údolím alebo sme mali radosť a boli vďační za vyhraný boj s chorobou. Brahma vyjadruje pocit lásky, krásy, očarenia, úžasu, ale i pokoja, mieru a vďačnosti. „Jedným z cieľov jogy je otvoriť adeptov tomuto princípu.“ ³

Ani átmán pre nás nie je nič nové. Atmán je celkom zaujímavý termín. Každý z nás v sebe má vedomé ja. Raz za čas sa však prebudí JA nevedomé. Ja, ktoré je niekde hlboko v nás a na povrch sa dostáva v určitých stiuáciách. Sú to situácie, keď sa chovám inak ako normálne. Čo je však naše pravé ja? Klasickí jogíni hovorili, že „naše pravé JA, hlboko niekde v nás ukryté, zastrašené, je kúskom vesmírnej iskry, božskej radosti, nekonečnej lásky, hlbokej spokojnosti. Jogovou praxou môžeme v sebe objaviť vnútorný nadbytok mieru, voľnosti, priestoru, napojenosti na farebnosť a šťavnatosť života.“ ⁴

Jóga je potom spôsobom, ako vnútorný pokoj, mier, čistotu i spokojnosť (átmá) nájsť. Joga je spôsob, ako sa zbaviť problémov všedných dní, stresu i duševných nečistôt. Ako žiť život zmysluplnejšie a vidieť ho v pozitívnom zmysle a veselých farbách. Joga nás učí nachádzať zmysel nášho života v nás, našej mysli, našej duši i srdci. Navyše každou jogovou pozíciou telo, najmä vnútorné svaly, dokonale posilňujeme.

Prečo cvičiť jogu?

• Pomocou jogy upokojíme, pretiahneme a posilním celé telo vrátane našej mysle.
• Jóga dodáva pocit šťastia, uvoľnenia, vyrovnania, oddychu i regenerácie.
• Pomôže nám zbaviť sa najrôznejších stresov, bolestí i problémov (bolestí krčnej chrbtice, posilňuje srdce, pôsobí proti nespavosti, náladovosti, prepracovanosti a pod.).
• Pomáha udržiavať koncentráciu, podporuje pamäť i kreativitu.
• V každom z nás joga prebúdza túžbu objaviť utajené, lepšie JA, byť čestný človek, naučiť sa mať rád sám (samu) seba.
• Joga nám pomáha nájsť v nás skryté pocity, skryté JA.

Veľký dôraz sa v joge kladie na techniku dýchania. Vždy ide o hlboký nádych, hlboký výdych. Akoby sme chceli hlboko vdychovať energiu a hlboko vydychovať to, čo nás trápi. Správne dýchanie je potom základ dobre realizovaných jogových pozícií.

Na výber máme z rôznych smerov jogy. Tie sa potom skladajú z rôznych počtov jogových stupňov, ktorých je spolu osem. Niektoré smery jogy využívajú však len časť z nich. Napríklad hatha joga, ktorá v preklade znamená niečo ako joga „spojenia Slnka a Luny“, sa skladá len zo štyroch stupňov. Na rozdiel od nej obsahuje rádža joga, ktorú písomne zaznamenal Patandžali, obsahuje všetkých osem základných po sebe idúcich stupňov. Aj preto sa môžeme stretnúť s označením ashtanga jóga. Ashtanga je odvodené od ašta, čo znamená osem.

Jogu môže začať cvičiť každý z nás, bez rodielu veku, postavy a pohlavia. Dokonca ju môžu prevádzkovať aj budúce mamičky, pre ktoré existuje špeciálny typ jogy s odpovedajúcim označením „ gravijoga“. Tí z nás, ktorí hľadajú spojenie pokojnej jogy a dynamickejšie realizovaných pozícií, môžu vyskúšať kurzy powerjogy. Tá rovnako ako klasická joga pomáha udržať rovnováhu tela a duše, vyrovnať sa s každodennými problémami a stresom a upokojiť našu myseľ. Navyše nám však powerjoga vďaka svojej dynamickej štruktúre pomáha v chudnutí. Ďalším typom jogy je takzvaná Bikram joga. Tá sa cvičí v miestnosti a teplotou vyššou ako 40 °C, čo pomáha uvoľneniu svalov, nasledujúcom dokonalom pretiahnutí tela a v neposlednom rade aj chudnutiu. Ak sa bojíte, že by ste pri Bikram joge pre vysokú teplotu v miestnosti omdleli, opýtajte sa na všetko, čo vás zaujíma, odborníkov a prediskutujte váš zdravotný stav s vaším lekárom.

Veľmi dôležitým rozhodnutím potom bude samotný výber centra, kde sa jogu (akýkoľvek typ jogy) rozhodnete cvičiť. Myslite na to, že joga nie hocijaké cvičenie. Má vám pomôcť oddýchnuť si, odreagovať sa a načerpať nové sily, naučiť sebaúcte i rešpektu k druhým. Preto je výber cvičiteľa aj príjemného cvičebného prostredia taký významný.

Seznam použitých citací

1. Kubrychtová Bártová, H., Stuchlík, R., (2007): Jóga, jak si vybrat tu pravou, Praha, Grada Publishning, a.s., str. 1
2. Kubrychtová Bártová, H., Stuchlík, R., (2007): Jóga, jak si vybrat tu pravou, Praha, Grada Publishning, a.s., str. 10
3. Kubrychtová Bártová, H., Stuchlík, R., (2007): Jóga, jak si vybrat tu pravou, Praha, Grada Publishning, a.s., str. 14
4. Kubrychtová Bártová, H., Stuchlík, R., (2007): Jóga, jak si vybrat tu pravou, Praha, Grada Publishning, a.s., str. 15
5. Kubrychtová Bártová, H., Stuchlík, R., (2007): Jóga, jak si vybrat tu pravou, Praha, Grada Publishning, a.s., str. 28

Zdroj obrázkov: Fotolia.com, News.style.com, Thesecretsofyoga.com