Klasická fínska sauna vám skrášli pokožku

Sauna je pôvodne fínske slovo a označuje miestnosť či malý objekt, používaný a vykurovaný ako ohrieváreň pri saunovaní (na schladenie tam využívajú jazerá). Jej vnútro, vykladané drevom – ktoré pôsobí priaznivo na psychiku, je dobre izolované od okolia. V saune je piecka, ktorá vyhreje miestnosť na od 70 do 100 ˚C, ale existujú aj sauny nad 120 (najviac až 140) ˚C. Vyššia teplota je ale pre regeneráciu pokožky nevhodná. Vo fínskej saune sú na piecke kamene, na ktoré sa postupne leje voda, aby vzniknutá para zvyšovala vlhkosť vzduchu – tá je obvykle relatívne malá, asi 5%. V saunovej piecke sa väčšinou kúri drevom, ale časté sú aj elektrické.

V saune sa nám uvoľňujú unavené svaly a upokojuje mozog. Neexistuje odporúčaná doba, po ktorú sa má človek vyhrievať, ale obvyklá doba je okolo 10 až 15 minút. Saunovanie by sa malo ukončiť keď dôjde k mohutnému poteniu alebo páleniu nosa a kože na tvári. Pre príjemný pocit sa saunujúci vo Fínsku často šľahajú brezovými metlami s lístím – prekrví sa pokožka a vdychujú sa éterické látky z rozdrvených brezových listov. Na prekrvenie kože sa u nás používajú rôzne kefy a utierky a tiež automasáž.

Ochladenie tela sa po pobyte v saune vykonáva buď pobytom na studenom vzduchu, či prudkým znížením telesnej teploty studenou sprchou alebo – čo je najrýchlejšie alebo skokom do chladnej vody (8-12 ˚C). Skoky do vody sa ale neodoporúčajú starším ľuďom a chorým s vysokým krvným tlakom – prudko sa stiahnu cievy.

Prudké ohriatie a ochladenie tela sa opakuje niekoľkokrát, najlepšie dvakrát až trikrát a celú procedúru. Saunovanie potom zakončíme minimálne tridsaťminútovým odpočinkom.

Sauna zvyšuje odolnosť proti nepriaznivým vplyvom, odstraňuje únavu a zlepšuje psychickú kondíciu. Sauna sa odporúča aj na vyliečenie drobných poranení, pri ochoreniach dýchacej sústavy, poruchách pohybového ústrojenstva aj při metabolických ochoreniach.

Saunovanie sa naopak neodporúča pri chorobách srdca a krvného obehu, pei infekcii a žilných trombózach, ani pri horúčkovitých ochoreniach. Pri kožných chorobách je třeba sa poradiť s lekárom. Saunovať sa nemajú ani ženy pri menštruácii a v prvej polovici tehotenstva – v druhej jedine po porade s lekárom, pacienti pri akútnych zápaloch klĺbov a svalov, diabetici sa môžu saunovať len s povolením svojho lekára. Hoci sauna uvoľňuje, je to pre organizmus záťaž, preto sa nedoporúča, aby človek chodil do sauny veľmi vysilený, unavený či nevyspatý, ani hladný alebo naopak prejedený či smädný. Keďže sa počas saunovania veľa potíme, je treba telu dodávať dostatočné množstvo tekutín, a to aj po skončení saunovania. Nodporúčajú sa ale alkoholické nápoje.

U nás sú rozšírené predovšetkým dva druhy sáun, prvý nepravý typ je tzv. para, kde je teplota len o niekoľko ˚C vyššia než je teplota tela, ale vysoká vlhkost vzduchu – pokožka sa v nej veľmi dobre prekrví, ale telo sa neprehreje. Druhým obvyklým druhom sauny je suchá sauna – vykurovaná elektrickou pieckou, kde sa teplota pohybuje okolo 100 ˚C, ale vlhkosť vzduchu je nízka.

Hitom poslednej doby je aj takzvaná infrasauna, ktorá umožňuje saunovanie aj kardiakom, astmatikom aj alergikom, vhodná je tiež pre deti a pre tých, ktorí ťažko znášajú vysoké teploty klasických sáun. O infrasaune sa viac zmienime nabudúce.

Zdroj obrázkov: Fotolia.com