História módy: Renesančné odievanie, vzostup meštianstva

História módy: Renesančné odievanie, vzostup meštianstva

15 / 12 / 2006
Renesancia bola dobou najväčšieho rozkveu vedy a umenia. Máloktorá epocha sa tešla takému náhlemu rozmachu a pokroku. V tomto čase sa dostáva móda prevažne do rúk už veľmi bohatého meštianstva, ktoré prichádza s novým životným názorom a tým je pre renesanciu taký typický humanizmus.
Humanizmus sa zameriava na človeka a jeho pozemskosť, snaží sa vytvoriť všestranne rozvinutého a tým teda harmonického človeka. Ide o to nechať ho premýšľať a vymaniť ho z tupej stredovekej poslušnosti o ktorú moderný slobodný mešťan pochopiteľne nestojí. Ale takéto inovácie nikdy nejdú len tak ľahko. Niektorí slobodomyseľní vzdelanci zaplatili za svoje tvrdenia životom (ako notoricky známy Giordano Bruno). Niektorí umelci sa ovšem tešili nebývalej sláve a veľkému uznaniu a svoje pokrokové myslenie a vedecké výskumy si (ako my už dobre vieme) tvorili takzvane do zásuvky (Leonardo Da Vinci a jeho prínos k vedám)

Renesančná doba otvárala bránu novoveku a novému človeku, ktorý túži poznať sám seba a zákonitosti sveta jemu známeho. Táto doba sa dá označiť ako epocha rozumu.

Renesančná móda bola výrazne ovplynená antickým ideálom, ktorý je taký badateľný v umení. Všetko nutne muselo odpovedať harmonickému pojatiu súmernosti a úmernosti. Centrom všetkého diania sa stalo Taliansko, z ktorého sa renesančná móda a sloh ako taký rozšíril do ostatných krajín. Neprirodzene pretiahnuté gotické tvary a rôzne špice sa teraz stali nemodernými a postupne zmizli. Uplatňovala sa krása a vybranosť textílií, ktoré boli vyrábané poprednými talianskymi umlcami.
Veľmi obľúbeným vzorom sa stal motív granátového jablka, alebo iných veľkých vzorov aplikovaných namateriál ako je zamat, brokát alebo hodváb. Móda sa snažila byť harmonicky zladená a dokonale vyvážená, neporušovala celok a dodržiavala súlad všetkých častí. Renesančná móda sa stala omnoho prirodzenejšou, priniesla nové strihy, nové spôsoby riasenia a nové módne prvky.

V novo vzniknutých ideáloch krásy, pochádzajúcich z Talianska, boli spočiatku skôr útlejšie postavy a preto bola aj miernejšia spotreba tkanín.

Estetický ideál sa ovšem zmenil s príchodom 16. storočia. Odev dodával svojim nositeľom na dôstojnosti a začal mohutnieť. Moderné materiály boli ťažké a mäkké. Látky sa začali z Talianska vyvážaťdo Európy, rástla sláva miest ako sú Benátky, Jenov, Florencia, Miláno a Lucca kde vznikali vynikajúce textilné manfaktúry (vo Florencii bolo až 300 súkeníckych dielní). S renesančným individualizmom prichádza aj súťaživosť medzi jednotlivými mestskými republikami a tak vznikajú aj výrazné rozdiely v odeve.
Móde začali najviac podliehať rukávy. Pri mužskom odeve sa na rukávoch v mieste lakťa robili rázoporky, ktoré boli spočiatku len funkčného charakteru. Neskôr v 16. storočí sa ale tento detailný prvok stáva vyslovene módnou záležitosťou. Rukávy sa začali ozdobne prestrihovať so rôznych tvarov a zospodu presvital farebný spodný podklad, alebo spodná bielizeň. Na zhotovenie spodnej bielizne bolo treba veľmi jemnú a drahú tkaninu bielej farby. To bol typ toho najluxusnejšej spodnej bielizne, ktorá sa mohla objaviť len v šatníku tých najbohatších.

Mládenci nosili ako vrchný odev krátky kabátik, strihaný do zvonu, naproti tomu vážení muži, učenci a starci nosili dlhý, bohato riasený plášť s veľkým okrúhlym golierom a všitými rukávmi (tento dnes ceremoniálny odev môžeme zaznamenať po celom svete a to na univerzitách pri oficiálnych slávnostiach).

V ženskom odievaní bola novinkou sukňa oddelená od živôtkov a takto bolo dosiahnuté prirodzené členenie postavy. Dekolt živôtkov býval kruhový alebo štvorcový. Voľne prišité k živôtiku potom boli bohato zdobené rukávy, ktoré rovnako ako pri mužskom odievaní podliehali móde a bolo možné ich obmieňať.
Novým módnym doplnkom sa stali hodinky, ktoré sa nosili na retiazke okolo krku. Na retiazke okolo pásu potom bývali zavesené rôzne veci ako vejáre, kľúče a mešce s peniazmi. Muži nosili barety, niekedy zdobené pierkami a vlasy mávali dlhšie, po ramená. U vydatých žien sa pokrývka hlavy začala zmenšovať a stala sa skôr ozdobou.

Topánky sa začali vyrábať v zaokrúhlených tvaroch a podľa dobovej módy sa jeden čas aj ozdobne prestrihávali. Módnym hitom sa stala vreckovka – ozdobná, krajkovaná, nebola určená na praktické použitie. V 16. storočí sa tento módny prvok rozšíril do všetkých krajín Európy. Objavili sa aj parfémované rukavice, ktoré sa postupne stali veľmi obľúbeným módnym doplnkom a biele, čisté rukavice potom boli nevyhnutné pre služobníctvo. S novými módnymi prvkami tiež prichádzali jednotlivé krajiny Európy. Z prostredia Nemecka, Švajčiarska ale aj Čiech pochádzajú nohavice zvané plundry, čo sú kratučké, ozdobne prešívané nohavice. Z Čiech pochádzajú ozdobné sieťky na zakrytie tváre. Najbohatšie dámy si tento doplnok nechávali zhotoviť zo zlata aj striebra.
Podstatne upätejšia bola španielska móda. Španielsko sa stalo politicky najdôležitejšou krajinou 16 storočia a to hlavne v´daka svojim kolóniám v Amerike. Španielska móda už nemá mnoho spoločného s humanistickými zásadami. Je neprirodzene štylizovaná a tvrdá (viď ono ohromné okružie okolo krku). Tiež priniesla svetu korzet a inkvizíciu.

Protikladom tejto upätej a strnulej módy bolo Francúzsko, ktoré sa nachádzalo pod silným renesančným a humanistickým vplyvom Talianska. Talianska renesancia a humanizmus Francúzsko infiltrovala formou vojnovej koristi, ktorá sa do Francúzska dostáva vďaka častým vojnovým výpadom Francúzov práve do Talianska. Svojim mocný úderom do histórie a módy vôbec ale Francúzsko prinieslo až do obdobia broka, o tom ale nabudúce.

Fotografie: Wikipedia.com, Geocities.com