Kateřina Geislerová je módna návrhárka, ktorá slávi úspechy nielen v Čechách a na Slovenskom, ale aj vo Francúzsku. Vlastné tímy krajčírok má v Prahe i v Paríži, svoje zákazníčky si rozmaznáva a tie sa k nej potom vďaka jej skvelému prístupu i nadčasovým modelom vracajú. O nadčasovosti a elegancii svojej tvorby presvedčila táto návrhárka publikum aj na Bratislavských módnych dňoch.
Aké sú vaše zákazníčky? Možno vydefinovať nejakú homogénnu skupinu?
Od tej doby čo tvorím, tak mám zákazníčky rôzneho veku. Môže im byť dvadsať rokov, ale pokojne aj sedemdesiatpäť. Je to zvláštne, ale nemám určitú skupinu klientiek, ani vekové rozhranie. Prevážne to sú ženy vo veku tridsaťpäť až štyridsať rokov, ale naozaj mám aj klientky vo veku sedemdesiatich rokov a sú veľmi šik. Mojou zákazníčkou je hlavne žena, ktorá sa chce ženou cítiť a ktorá rada nosí oblečenie, ktoré je trochu iné, je vidieť a má ľahko originálne detaily, ale pritom je to denne nositeľná kolekcia.
Jednoduchá elegancia je príjemná, človek sa necíti nijako prezdobený…
To je presne ono – v jednoduchosti je krása. Dbám na to, aby moje modely boli také, že si ich môžete vziať do práce, ale keď si k nim potom večer vezmete doplnky, tak ich môžete mať aj do spoločnosti.
Vaše modely sú dostupné v Česku, na Slovensku i vo Francúzsku. Plánujete rozšíriť svoju tvorbu ešte do nejakých ďalších krajín?
Zatiaľ nie, ja si veľmi zakladám na intímnejšej klientele, takže netúžim po tom, aby moja práca bola viac distribuovaná. Moja klientka je taká, ktorú nebaví behať po obchodoch a nakupovať oblečenie, ktoré nájdete všade, pretože v obchodoch sa všetci držia trendov a nie je tam žiadna nadčasovosť. Celkovo si moje zákazníčky skôr zakladajú na originálnejších menších
kolekciách, takže tá intimita je pre mňa dôležitá.
Tvoríte pre tri krajiny, je rozdiel v klientele v Česku, na Slovensku a vo Francúzsku?
Napodiv nie, myslím, že moje oblečenie je nadčasové, a preto sa v Paríži, Prahe i Bratislave nájde mnoho žien, ktoré nechcú nosiť trendové konfekcie, a prídu si ku mne pre šaty.
Máte vy svojho obľúbeného návrhára, ktorého sledujete a nosíte?
Tak môj obľúbený bol určite Alexander McQueen. Je evidentné, že po svojom odchode za sebou zanechal veľkú medzeru. Išlo o jedného z mála návrhárov, ktorý ženu skrášľoval, navyše miloval to skutočné krajčírstvo, ktoré dnes už toľko nevidíme.
Máte pocit, že Sarah Burton to po ňom neprevzala dobre?
Už to nie je McQueen. Darí sa jej to veľmi, ale nie je tam cítiť taká tá rebélia a nekompromisnosť. On bol práve jediný, kto vedel zlúčiť krásu aj nekompromisnosť života do jednej kolekcie a jeho defilé sú nezabudnuteľné.
Neláka vás tiež nejaká crazy kolekcia, niečo úplne bláznivého? Vaše kolekcie sú krásne svojou umiernenosťou, nepremýšľala ste o úplnom úlete inam?
Áno, moje kolekcie sú trochu umiernené, ale je to dané aj tým, že som módu nijak dlho neštudovala a vždy som k oblečeniu mala skôr praktický prístup, to znamená, že oblečenie sa má nosiť. Nikdy som nebola umelcom a neinklinovala som k tomu. Neviem, či by som to vedela, možno áno, keby som popustila uzdu svojej fantázie. Moje modely tiež nie sú robené pre defilé, sú určené na to, aby si ich človek vyskúšal a nosil.
Čím sa vám podarilo presadiť sa vo Francúzsku?
Možno tým, že mám v modeloch tú nadčasovosť, nie každý je takto nekompromisný, trendy sú veľmi silné a mnoho návrhárov sa im trochu prispôsobí. Mám šťastie v tom, že sa ku mne klientky vracia, pretože u mňa nájdu práve tú nadčasovosť a navyše aj ženskosť. To málokedy nájdete v obchodoch, aj vo veľkých obchodných domoch mi príde, že ženu neskrášľujú, že to oblečenie nie je robené pre zvýraznenie ženské krivky. Ja som zástancom poriadne prepracované krajčírstva a rešpektu k ženskému telu.
Pracujete viac na zákazku alebo vytvárate sezónne kolekcie?
Roky som robila hlavne na zákazku, iba unikáty, a trošičku konfekciu. Dneska robím konfekciu, ale aj na zákazku.
Líšia sa štýlovo veci na zákazku od tých z kolekcie, ktoré sú určené na prehliadku?
Pracujem v rovnakom štýle, ženy si pre to aj chodia. Keď príde niekto, aby som mu vytvorila niečo, čo nerobím, tak ho odmietnem. Neviem to a ani sa mi to nepáči, takže aj keby som robila čokoľvek, tak s tým nie som spokojná a takto pracovať nejde.
Šijete tiež svadobné a večerné šaty?
Šijem, sú jednoduché, ale sú skutočne precízne prepracované. Je na nich poznať poctivá práca a samozrejme nepoužívam čipky, štras, flitre a podobné záležitosti, aby som tomu dodala tú honosnosť. To nepotrebujem, radšej vytvorím jednoduchú líniu a pridám tomu prvok, ktorý model osvieti.
Ak som si dobre všimla, tak v kolekcii nebola použitá čierna farba, išlo o odtieň tmavo modrej. Zámerne sa vyhýbate čiernej farbe?
Nie, naopak. Iba posledné dve kolekcie boli farebné, predtým som robila modely hlavne v čiernej a bielej.
Čo vás potom viedlo k doplneniu farieb?
Keď som začínala, tak problém bol v tom, že keď robíte malé kolekcie, tak si nemôžete diktovať farbu, materiál ani vzor. Neviem, ako je to v Čechách, ale vo Francúzsku je to tak, že ak chcete svoju farbu a vzory, musíte si objednať minimálne 300/400 metrov látky. To znamená, že keď máte tri alebo štyri farby, tak je to už obrovská produkcia. Čierna je vďačná, nechcem tomu hovoriť kompromis, ale nech urobíte čokoľvek, tak v čiernej to vyzerá dobre a elegantne.
Vy vo svojich kolekciách vzory príliš nepoužívate, mám pravdu?
Moc nepoužívam, ale to je tiež kvôli tomu, že keď si ich nekreslíte sama, tak sa mi potom ťažko zháňa presne ten vzor, čo by som chcela. V tomto som dosť náročná a tie dve posledné kolekcie sú jediné, pri ktorých som si už mohla nechať prefarbiť materiál podľa svojho vzorkovníku.
Zdroj obrázkov: Nina Bednáriková Moda.sk