Babie leto strieda jeseň a s ňou prichádza daždivé obdobie. Kto z nás nezažil situáciu, kedy ho
dážď prekvapil na ulici a silný vietor otočil dáždnik naruby tak, že sa jedna ihla zlomila. Po
niekoľkonásobnom použití sme nútení dáždnik vyhodiť a nahradiť ho novým. Aký dáždnik kúpiť
tentokrát?
Za pravlasť dáždnikov možno považovať Čínu alebo Egypt, kde ako vejár bol výsadou cárov a šľachtu.
Dáždnik je starší než kompas, starší než kniha. Vynález sa datuje do 11. storočia. Pôvodne mal
dáždnik celkom opačný účel – mal chrániť pred prudkým slnkom. Vážil viac než dve kilá a dĺžka jeho
rukoväte bola okolo 1,5 m. Z dejín je známe, že sa dáždnik-slnečník používal ako slnečný štít už v
starom Egypte a Babylone.
Zaujímavé je, že sa dáždnik stal symbolom moci. V staroveku na Ďalekom Východe ho smel
vlastniť len príslušník kráľovskej rodiny a dvorná šľachta. Všetci ostatní sa museli „smažiť“ na
slnku.
Odvtedy dáždnik prekonal svoju púť do antického grécka a potom aj do Ríma, kde ho používali
prevažne ženy. V Západnej Európe v stredoveku dáždnik nepoužívali, a len v 17. storočí sa dáždnik
(tam sa volal „parasol“, čo doslova znamená „na slnko“) stal účinným prostriedkom pri ochrane pred
slnkom.
Je kuriózne, na čo všetko sa ľudia pokúšali dáždnik používať. Napríklad koncom 19. storočia
bol zaregistrovaný neobvyklý variant transformácie dáždnika na ručný hromozvod: Zhora inštalovali
dlhú kovovú tyč, ktorá sa uzemňovala drôtom. Majiteľ dáždnika sa skrýval pred dažďom pod hodvábnou
strieškou a pevne držal drevenú rukoväť, slúžiacu zároveň ako izolátor.
V Spojených štátoch v polovici 20. storočia boli pokusy použiť dámsky dáždnik nielen ako
prostriedok proti dažďu, ale aj ako sebaobranu pred pouličným prepadnutím: po tom čo sa jednoducho
stlačila rukoväť vypustil an útočníka oblak slzného plynu a zároveň spínal sirénu. Ale dáždnik
zostal dáždnikom a nie prostriedkom sebaobrany a dodnes nás chráni pred dažďom.
Najväčšiu istotu prináša klasický dáždnik. Odolá silnému vetru, látka sa vevytiera do dier na
ohyboch, keďže ho netreba skladať. Rýchlo sa otvára a je veľmi pohodlný zvlášť v situáciách, kedy
musíte veľmi často vychádzať na ulicu, napríklad, keď nakupujete. Čo ale nie je praktické –
jeho veľkosť, musíme ho stále nosiť so sebou a snažiť sa ho nezabudnúť niekde v dopravnom
prostriedku.
Z hľadiska rýchlosti reakcie sú poloautomatické dáždniky ešte pohodlnejšie. Automat sa vie
obyčajným stlačením tlačidla otvoriť ale aj zavrieť.
Poloautomat vás zachráni pred dažďom, ale než sa dostanete do preplneného autobusu, zavrieť
ho nebude teké ľahké. Poloautomaty a automaty majú veľkú prednosť – malé rozmery. Dáždnik môžete
zložiť dokonca na štyrikrát (najmenšie dáždniky tak majú dĺžku menšiu než 20 cm).
Až sa vydáte do obchodu pre nový dáždnik, obráťte vašu pozornosť na kovovú kostru. Mnohí výrobcovia
znižujú náklady na výrobu a teda ich cenu na úkor použitia ocele. taký dáždnik dlho neposlúži. Aby
sa jeho životnosť predĺžila, kostra má byť zo špeciálnej ocele (poznáte to tak, že je dvakrát
ľahšia).
Prakticky všetky látky, z ktorých sa vyrába dáždnik, majú vodo odolné vlastnosti. Pre tento
účel sa obvykle nanáša vrstva teflónu. Čo sa týka samotnej látky, používa sa nulon, polyester,
umelý hodváb a eponža. Všetky sú pevné, ale farby vydržia dlhšie na eponži a hodvábe.
V dobe kedy si cestu razí ekologický prístup na využitie materiálov, vyhlásil americký dizajnérsky
časopis „The International Design Magazine“ zaujímavú súťaž o nový dizajn pre dáždnik. A dôvod?
Veľa materiálov sa veľmi skoro stáva zastaralými, či už z hľadiska použitej technológie, alebo ich
rýchleho opotrebenia. Len v USA sa predá 33 miliónov dáždnikov ročne. Stovky tisíc sa ich skoro
rozbije, zničí, nevydrží záťaž pri používaní a potom sú vyhodené na skládky. Od návrhárov sa
očakáva, že budú hľadať, ako ekologicky spracovať odhodené dáždniky a dqať im nový život. Porota
zložená z najznámejších odborníkov vo svete módy a dizajnu s prihliadnutím k názorom čitateľov,
ktorí mali možnosť vyjadriť sa k návrhom na internetových stránkach časopisu a predbežne vybrali
dva modely, posúdili ich a výhercom sa minulý týždeň stal Crayella dáždnik od návrhára Erin
Macdonald. Tento dáždnik spĺňa naozaj všetky požiadavky: Jeho kostra je vyrobená z recyklovaného
polypropylénového plastus minimálnym použitím hliníkových súčiastok, jeho kryt v oválnom tvare
dokonale chráni pred nepriazňou počasia jeho majiteľa ale dokonca aj dvaja ľudia stojaci vedľa seba
s ním hravo prekonajú cestu dažďom. Na jeho výrobu a recykláciu netreba sofistikovanú technológiu,
nevzniká chemický odpad, na opravu postačí skrutkovač, a tak sa otvárajú možnosti pre podnikateľov
v mikro-byznyse otvoriť si pojazdný stánok, niečo na spôsob pouličného čističa topánok, ktorý vám
na počkanie zase dá váš obľúbený dáždnik do poriadku. Dáždnik môžete vidieť v decembi na
medzinárodnom veľtrhu dizajnu v New Yorku. Kto vie, možno takýto dáždnik nahradí všetky tie doteraz
známe rovnako ako to bolo v prípade iných tradičných vecí, kedy zvíťazil ekologický prístup k
využitiu materiálov.
