Zavádzanie šperkov z rôznych materiálov do kože je záležitosť veľmi stará. Múmia nájdená v
roku 1991 v rakúskom ľadovci mala prepichnuté lalôčiky a otvory rozšírené na 7 – 11 mm. Takto ju
prepiercovali pred dobrými piatimi tisíckami rokov. Či sa to vtedy bála povedať rodičom, to už
je otázka. Isté ovšem je, že pre primitívne národy mal piercing iný význam, než jemu prikladaný
dnes. Jednalo sa o dôvody rituálne a náboženské.
Tak napríklad piercing ucha. Niektoré primitívne kmene verili, že zlí duchovia a démoni
vzhádzajú do tela práve uchom a sú zároveň odpudzovaní kovom, a preto tento piercing zabráni ich
vstupu do tela. Dovoľujem si predpokladať, že dievča, ktoré si v dnešných dňoch nechá urobiť nejakú
tú dierku do ucha, nie je motivované obavou, že by do nej niekto nejak vliezol uchom… Ovšem aj v
nie tak dávnej minulosti bol piercing spojený s veľmi zaujímavými a rôznorodými fenoménmi. Od
sadomasochistickej komunity cez hippies, revoltujúci punk po pop-kultúru a celebrity. Dnes je
piercing v podstate bežný a je vecou buď módy či prostriedkom sebavyjadrenia a dosiahnutia
spokojnosti so sebou samým.
Pokiaľ teda chcete nejaký ten piercing (nech už z akýchkoľvek dôvodov), tak si ho rozhodne
nerobte sami. Za všetko hovorí nedávny prípad muža, ktorý si chcel svojpomocne ozdobiť penis
piercingom a musel byť hospitalizovaný. Tomuto nešťastníkovi je síce možné udeliť 5 bodov za
statočnosť, ovšem musíme mu hneď odpočítať 20 za hlúposť. Mám síce známych, ktorí si prepichli ucho
sami a sú bez komplikácií, ale nemusí to vždy dopadnúť tak dobre, zvlášť pri menej tradičných
piercingoch. Takže zvoľte nejaké tattoo-piercingové štúdio, kde majú sterilné prostredie,
nástroje, vedia to a majú väčšinou aj cennú osobnú skúsenosť s piercingom.
Ďalšou vecou je miesto, kam piercing chcete. Uvažujte starostlivo: ústami jete, nosom smrkáte, o
genitáliách nehovoriac. Takže než sa taký piercing zahojí, budete sa musieť obmedziť a nebude to
úplne najpríjemnejšie obdobie. Tiež pokiaľ robíte nejaký šport, kde dochádza k častému kontaktu s
ostatnými či napríklad s loptou, tak si piercing dvakrát rozmyslite. Nemal by sa totiž často
vyberať, takže ,,odpiercovanie“ pred každým tréningom nie je to pravé. Naviac pri tzv. surface
piercengoch (piercingy pichané do povrchu tela, teda len do kože) sa telo znaží šperk z tela
vytlačiť, takže si ho za najekú dobu budee musieť vybrať. Platí to aj o piercingu obočia. Čo sa
týka piercingu genitálií a bradaviek, sú pomerne bolestivé a spočiatku trochu krvácajú. Tiež ich
hojenie sa nepočíta na týždne, ale skôr na mesiace. Najdlhšie sa hojí pupok, je to asi 10 mesiacov.
Potom je tu výber šperku. Vyberte si podľa svojho vkusu, ale rozhodne dajte na rady piercera,
pretože vie, ktorý druh piercingového šperku sa kam hodí. Inak by mohli nastať komplikácie.
Materiály sú rôzne. Od chirurgickej ocele a titanu až po slonovinu a plasty.
Pokiaľ dodržíte pokyny piercera ohľadom správnej starostlivosti o piercing (hlavne pravidelná
dezinfekcia), nemali by ste mať žiadne zdravotné komplikácie. Aj citlivosť prepichnutého miesta po
zhojení zmizne a vy by ste v podstate nemali o piercingu ,,vedieť“. Mám osobnú skúsenosť s
piercingom pery, nosa a obočia a pokiaľ ide o bolestivosť, tak by som na prvé miesto zaradila asi
peru. Pokiaľ je ovšem piercer šikovný, je to veľmi rýchle a okamih bolesti krátky.