trochu pozmenený spôsob klasického háčkovania. A prečo nevyužiť zimné posedávanie pri telke.
podmienkou, aby ste vedeli všetky tieto činnosti.
Predtým, než sa vrhnete do prvého modelu, skúste si uháčkovať aspoň pár riadkov na
precvičenie, tiež preto, aby ste videli, koľko ok dá akú šírku. Až postup dostanete trochu do ruky,
pôjde všetko omnoho rýchlejšie.
Budete potrebovať len dlhý háčik a vlnu (zoženiete v obchodw s galantériou). Pokiaľ sa
rozhodnete háčkovať náročnejší kúsok oblečenia, napríklad sveter, kúpte si aj papierový strih,
ktorý je tiež v predaji v obchodoch s galantériou alebo v časopisoch o ručných prácach.
Výsledná pletenina je pevná, hrejivá, dobre drží tvar. Naviac na nej môžete uplatniť rôzné
vzory. Oživiť ju môžete použitím vlny rôznych farieb aj materiálov. Využiť môžete rôzne zbytky
klbiečok. Uháčkujete si tak farebný šál alebo veselý obliečok na dieťa. Využiť sa dá aj vlna z
rozpáraného svetra, aj keď je mierne zvlnená.
Začne sa základnou retiazkou, ktorej dĺžku si zvolíte podľa potreby. Háčkuje sa stále po
lícovej strane, tam a späť. Jednotlivé očká vyplňujete nasledujúcou slučkou. Háčik vpichnite do
očka, nahodíte a pretiahnete. V jednon rade teda na háčik nahodíte všetky oká, ktorá v rade druhom
uzavriete retiazkou. A tak stále dokola.
Vzor sa ukončí radom pevných ok alebo krátkych stĺpčekov miesto radu slučiek. V prípade radu
pevných ok vbodneme háčik pod zvislú niť predchádzajúceho radu, nabodneme a pretiahneme oboma okami
na háčiku. Pri krátkom stĺpčeku vbodneme háčik pod zvislú niť radu, nahodíme, pretiahneme, znova
nahodíme a pretiahneme oboma okami na háčiku. Pri uzavieraní pleteniny držíme vlnu voľne, inak by
sa vzor príliš sťahoval. Jednoduché, však?
Zdroj fotografií: Nextstitch.com