Stále populárnejšie sú v súčasnosti kurzy orientálneho tanca, ktorý je jedinečným nástrojom na
formovanie ženského tela, najmä brušného svalstva. Preto ho Európania nazývajú brušným tancom,
pretože západné tance sú zamerané predovšetkým na tanečné kroky.Podľa niektorých zdrojov vznikli orientálne – takzvané brušné – tance pôvodne ako tanec budúcich
rodičiek. Za miesto vzniku tohoto tanca sú považované oblasti strednej Afriky, Stredného Východu
(vtadjšia Mezopotámia, neskôr Perzia) a Ďaleký Východ (India).V stredoveku sa šelak rozšíril vďaka
kočovnékom po celom Oriente. Každá krajina má tanec so svojou vlastnou charakteristikou. Poznáme
napríklad tanec perzský, indický, egyptský, turecký, grécky a ďalšie.
Čo sa týka kostýmov a doplnkov tanečnice, ich zmyslom je dodať tanečnici nehu a krehkosť, ale
aj sebavedomú okázalosť. Líši sa podľa tradície jednotlivých krajín, ale neodmysliteľne ku kostýmu
patrí zdobená tanečná šatka, závoj, korálky, strapce a peniažky na oblečení aj šperky zdobiace
časti tela.
Brušný tanec predstavuje v dnešnej dobe relaxáciu aj účinné tvarovanie postavy. Naviac vraj dokáže
zahnať bolesť chrbáta.
Je to akási gymnastika pre celé telo, žena naviac získa vďaka tancu väčšie sebavedomie a
vytvára si vzťah k vlastnému telu, ktoré si pri tanci príjemne precvičí a „natiahne“.
Zaoblené ženské tvary nie sú pri tejto disciplíne žiadnou prekážkou, skôr naopak. Orientálny
tanec si obľúbia aj ženy, ktoré si na týraním tela inak príliš nepotrpia.
Zdroj fotografií: Irena Voříšková, Fotolia.com
