„Zdravie zvieracích miláčikov, ktorých ľudia chovajú doma, by pre fajčiarov mohlo byť ďalšou
motiváciou, prečo s fajčením raz navždy skončiť, tvrdia podľa agentúry Reuters americkí vedci.
Dvadsaťosem percent fajčiarov, ktorí majú doma zvieracieho miláčika, v prieskume uviedlo, že pod
vplyvom toho, že cigaretový dym škodí aj zvieratám, sa pokúša s týmto zlozvykom prestať…“
Zdraví.cz
Keď sa nám mal narodiť prvý vnúčik, rozhodla som sa s cigaretami skončiť. To by tak bolo, aby
malý videl „staršieho, rozumnejšieho“ závislého na návykovej látke. Nehovorím, že to bolo
jednoduché. Dobre si pamätám, ako som sa pri poslednej krabičke hystericky utápala v slzách a pri
poslednej cigarete vyvádzala viac ako svokre na pohrebe.
Naviac keď som bola presvedčená, že už sa k cigaretám nevrátim. Ten malý mi za to ale stál.
Preto niektorých ľudí nechápem. Našej známej zomrel pes na rakovinu pľúc (pasívne fajčenie môže
poškodiť zdravie nielen ľudí, ale aj zvierat), príbuznému manželka na rakovinu prsníka, dcéra je po
onkologickej operácii. Ani jeden z nich fajčiť neprestal! Čo to v človeku je za spupnosť? Aké silné
ego a naopak akú slabú vôľu musí mať, keď ani bolestné varovania ich nepresvedčia so zlozvykom
skončiť? A tak, ako sa píše v chytrých knihách, budú vystavení ďalším skúškam a ďalším stratám a
mne je ich ľúto. Ja naopak tým múdrym radám verím. Preto akonáhle sa napríklad udriem o dvierka
kredenca, keď idem maškrtiť čokoládu, beriem to ako upozornenie. Lenže upozornenie na čo? Že tú
čokoládu mám alebo naopak nemám jesť?
Tak a teraz, včul buď múdry! Opatrujte sa L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com