Halina Pawlowská sa pred slávnostným otvorením galavečera v pražskom hoteli Modrá ruža nechala
počuť, že by si k tej príležitosti rada obliekla korzet. Tohtoročné finalistky totiž, rovnako ako
vlani, oblečie Josef Klír, ktorý je svojimi korzetami známy. „Teším sa, že budem mať vnadný úzky
vršok a sukňu milosrdne širokú a milosrdne volánovitú. Možno by som skúsila aj nejaké ohnivé farby,
napríklad červenú…“, povedala Pawlowská.
počuť, že by si k tej príležitosti rada obliekla korzet. Tohtoročné finalistky totiž, rovnako ako
vlani, oblečie Josef Klír, ktorý je svojimi korzetami známy. „Teším sa, že budem mať vnadný úzky
vršok a sukňu milosrdne širokú a milosrdne volánovitú. Možno by som skúsila aj nejaké ohnivé farby,
napríklad červenú…“, povedala Pawlowská.
Kto pozná pani Halinu, musí ju obdivovať. Nosí svoje kilečká s gráciou a noblesou. Iná by sa s
takými proporciami krčila pri stene zahalená v plachietke, ale ona si vezme zvodne vypasované šaty
s hlbokým výstrihom, len nech sa všetci pekne pozrú. Zo začiatku sme jej zdravé sebavedomie brali
trochu ako drzosť, neskôr sme ju začali obdivovať. Tešili sme sa na jej program Banánové rybičky,
kde hneď na začiatku vystavila všetkým na obdiv (zvlášť mužom) svoje kypré telo bohyne a
presvedčila o svojej vtipnosti. Obdivujem jej rýmovačky. Raz vraj s nimi dokonca vyhrala akúsi
medzinárodnú súťaž. A tiež sa mi páči, ako všetko na seba a svoju rodinu vykecá. Na otecka, že
flámoval, na mamičku ako ju stále vníma ako malé dievčatko, na „hajzlíkov“ dcérku a syna …
Zaujímavé je, že na syna toho veľa nepovedala. Ono to ale tak býva, že synovia sú mamičkini
miláčikovia. Moja dcéra, vždy pri návrate svojho brata domov zo školy, číhala za dverami aby jej
neušlo, ako sa spolu vo dverách vítame. „Ako by sa rok nevideli,“ krútila hlavou.
takými proporciami krčila pri stene zahalená v plachietke, ale ona si vezme zvodne vypasované šaty
s hlbokým výstrihom, len nech sa všetci pekne pozrú. Zo začiatku sme jej zdravé sebavedomie brali
trochu ako drzosť, neskôr sme ju začali obdivovať. Tešili sme sa na jej program Banánové rybičky,
kde hneď na začiatku vystavila všetkým na obdiv (zvlášť mužom) svoje kypré telo bohyne a
presvedčila o svojej vtipnosti. Obdivujem jej rýmovačky. Raz vraj s nimi dokonca vyhrala akúsi
medzinárodnú súťaž. A tiež sa mi páči, ako všetko na seba a svoju rodinu vykecá. Na otecka, že
flámoval, na mamičku ako ju stále vníma ako malé dievčatko, na „hajzlíkov“ dcérku a syna …
Zaujímavé je, že na syna toho veľa nepovedala. Ono to ale tak býva, že synovia sú mamičkini
miláčikovia. Moja dcéra, vždy pri návrate svojho brata domov zo školy, číhala za dverami aby jej
neušlo, ako sa spolu vo dverách vítame. „Ako by sa rok nevideli,“ krútila hlavou.
A my sme sa objímali vrúcne – on akoby zabudol na zlosť, kterú mal včera, keď som ho donútila
upratať skriňu, a ja zase že mi povedal, že ho psychicky týram. Ako keby upratanie odevov, svetrov
premiešaných so špinavými ponožkami a trenkami a odhodenie ohryzeného jablka, malo niečo spoločného
s psychikou. Lenže časom som zjistila, že má. Ono totiž platí „aký poriadok máš v hlave, taký máš
okolo seba.“ A to, priatelia, nie je pre majiteľa chaosu v hlave žiadna sranda. A sranda to nie je
ani pre milovníka zmysluplného poriadku. To mi teda verte.
Kto nepochopí, musí prežiť. A opatrujte sa. L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com