Kto by nepoznal ostrý jazyk K. H. Borovského? Kto by nepoznal jeho Tyrolské elégie? Kto by nepoznal
ostro rezanú tvár s fúzikmi, ktorá kedysi visela na stenách vlasteneckých rodín hneď vedľa
prezidenta? Kto nevie o tŕňovej korune, ktorú mu na rakvu položila Božena Němcová?
Už ako dieťa som obdivovala Havlíčkovu novinársku odvahu, s ktorou dokázal ako mečom sekať na
všetky strany. Jeho písanie bolo nadčasové. „Nechoď, Vašku, s pánmi na ľad, mnohý príklad máme, že
pán sa šmykne a sedliak si za neho nohu zláme“. Bol a dodnes je považovaný za bezverca útočiaceho
na cirkev a jezuitov. Pritom celým svojim srdcom ctil majstra Jana Husa , v ktorého duchu volal po
náboženskej slobode. „Ctím a podporujem všetko dobré, nenávidím a prenasledujem všetko darebné…
to je moja viera!“, vravieval. A tiež „Nado mnou nebo povery, podo mnou more zvykov a ja medzi nimi
na slabej loďke zdravého rozumu,“ odkazoval kráľovi a pápežovi. „Svätá je viera úprimná každého
človeka… tú ale nesmú zneužívať ľudia, ktorí úprimné, ale prosté a poverčivé náboženské city u
svojich spolutvorov pre svoj svetský zisk vykoristiť sa usilujú, ktorým je náboženstvo len
prostriedkom na dosiahnutie svetských cieľov na základe ľudských povier…“
V jeho duchu dodávam: „Buď si tigrom alebo levom, len nebuď psom“. Aj keď na druhú stranu –
byť psom, napríklad v našej rodine, nie je zase také zlé…
Opatrujte sa. L. Č.
Fotografie: Fotolia.com
