Obezita – dá sa povedať „nemoc“, ktorá v dnešnej dobe zahlcuje našu civilizáciu v neuveriteľnej
miere. Svetová zdravotnická organizácia radí medzi ľudí postihnutých obezitou zhruba 400 miliónov
ľudí, z čoho 20 miliónov tvoria deti vo veku do piatich rokov, čo bohužiaľ podnecuje zvýšené riziko
chorôb, ako sú srdečné problémy alebo cukrovka typu dva. Obezita sa teda nevyhýba nikomu – deti,
mladí, starí – všetko bez problémov zmetie. Mnohý odvážlivci sa proti nej snažia bojovať, avšak
bohužiaľ často marne. Ako skutočne a efektívne zahnať túto obludu na ústup, aby konečne nám a našim
blízkým prestala otravovať životy?
Smutným faktom je, že obezní ľudia si síce často a radi sťažujú na svoju beznádejnú a skľučujúcu
situáciu s nadbytočnými kilami, ovšem k tomu, aby ľútostivo reči vymenili za činy a konania, by ich
človek nedotiachol ani párom volov. Pritom najdôležitejšie je jediné – obezný človek (podobne ako
drogovo závislý) si musí sám uvedomiť, že takto to ďalej nejde, sám si musí uvedomiť, že potrebuje
pomoc a že so sebou musí niečo robiť. U toho všetkého to začína.
Japonský vedci z Ósackej univerzity, v čele s odborníkom Hirojasu Isem, sa ohľadne stravovania
dotazovali cca 3 000 dobrovolníkov vo veku od 30 do 69 rokov. Zhruba polovina z mužských
dobrovolníkov a viac než polovina tých ženských priznala, že jedia až do pocitu úplnej sytosti.
Ľudia, ktorí hltajú a naviac až do tej doby, kedy sa cítia úplne sýty, majú trikrát väčšiu
pravdepodobnosť dopracovať sa k nadváhe než ľudia, ktorí jedia po malých sústach, pomaly žuvajú a
jedia len do doby, kedy sa cítia polosýty.
Japonský odborníci sa domnievajú, že hltanie spojené s dojedaním až do úplnej sýtosti je
spojené s ľahkou dostupnosťou fastfoodov a ostatných „rýchlojedál“, ktoré sú ako na mieru ušité pre
večne sa ponáhľajúcich a hektických ľudí, takže sa nemusia ani poriadne požuvať a stačí ich
zhltnúť. Ako zbraň proti nadváhe potom doporučujú kľudné prostredie spojené s pomalou konzumáciou
jedla.
Všimnime si, že obézný ľudia majú k jedlu odlišný přístup než ostatní. U stolu trávia podstatne
viac času, viac pijú (dokonca aj cez prežúvanie potravy) a predovšetkým hltajú tak, až to často
vypadá, že s ostatnými stolovníkmi závodia v tom, kto najrýchlejšie zlikviduje svoju porciu a
zostanú mu sily na ďalšiu. Do úst si kladú príliž veľké sústa, ktoré skoro nežuvajú, len pováľajú
jedlo zľahka v ústach a potom rýchlo zhltnú. Tým ale ochudzujú svoje chuťové bunky, pretože tie
dokážu jedlo plne vychutnať práve pri pomalom žuvaní a prehltaní. Naviac, náš mozok a žalúdok spolu
majú úmluvu, že akonáhle je žalúdok primerane naplnený, vyšle mozgu signál, po ktorom by malo
nasledovať ukončenie hodovania. Pokiaľ jeme pomaly a jedlo náležite vychutnávame, je všetko v
poriadku, avšak pokiaľ jedlo rýchlo zhltneme, žalúdok je zmätený a signál o plnosti vyšle až v
okamžiku, kedy sme prejedený. Keď totiž hltáme, zdá sa nám, že máme stále hlad a jeme až do pocitu
presýtenosti. Pokiaľ jedlo pomaly vychutnávame po malých sústach, ktoré pečlivo prežuvávame, robíme
tým službu nielen našemu telu, ale aj našej psychike.
Akonáhle sa totiž sústredíme na malé sústa, vychutnávame oveľa lepšie arómu či oku lahodiací
vzhľad, takže sme nasýtení nielen fyzicky, ale tiež psychicky. Pokiaľ konzumujeme po malých
sústach, pomaly a poriadne žujeme, nezjeme toho toľko, takže si na nás preradná obezita len tak
nepríde!
Zdroj fotografií: Fotolia.com
