V Českej Skalici skončila výstava georgín východočeských pestovateľov, ktorej súčasťou je tradičná
súťaž – anketa návštevníkov – o najkrásnejšiu, najpríťažlivejšiu kvetinu výstavy, ktorá potom
dostane meno KRÁĽOVNÁ SLAVNOSTÍ GEORGÍN a stáva sa symbolom slávností georgín nasledujúceho roku.Tento rok v ankete zvíťazili dokonca dve odrody, a to FABERZE pestovateľov Jaroslava a Evy
Kolenových z Dobrušky a HALE BOPP miestneho pestovateľa Vratislava Sílu.
Zaujímavosťou výstavy bola novinka „Martinka“, nová odroda georgíny pre tento rok,
vypestovaná ing. Petrem Novákom z Výskumného ústavu pro Silva Tarouci krajinu a okrasné
záhradníctvo Průhonice.
Georgína (Dahlia variabilis) rastie divoko v horách Mexika a Strednej Ameriky. Jej semená
poslal do Európy roku 1785 riaditeľ botanickej záhrady v Madride Vincent Cervantes a o päť rokov
neskôr z nich riaditeľ tamojšej kráľovskej botanickej záhrady Antoni José Cavanilles vypestoval
prvé európske georgíny.
Zo Španielska sa georgíny šírili po celej Európe, do Čiech ale boli dovezené na počiatku
tridsiatych rokov devätnásteho storočia z Nemecka. Priekopníkmi pestovania a šľachtenia georgín v
Čechách sa stali vidiecki vlastenci a buditelia, vodcovské osobnosti českého verejného života prvej
polovice 19. storočia. Zaslúžili sa o to, že pestovatelia nadšení pre novú módnu rastlinu boli od
počiatku spojení s národnými cieľmi.
Tradícia pestovania a vystavovania georgín vo východných Čechách vrcholí každoročne počiatkom
septembra v Českej Skalici. V maloskalickom múzejnom areáli je vysadených vyše tisíc kusov hľúz,
medzi ktorými sú zastúpené desiatky odrôd rastlin vo všetkých skupinách georgín. Výstava ale
nezahŕňa len výsadbu, ale aj desiatky druhov rezaných kvetin a ukážky aranžovania georgín.
Obľuba georgín spočíva vo veľmi dobrých možnostiach ich dekoračného využitia a v množstve
odrôd, ktoré sa dosiaľ podarilo vypestovať. Georgíny sa uplatňujú ako v malých záhradkách, tak aj
vo verejných sadoch a parkoch. Rezané kvety sú pomerne trvanlivé a hodia sa na väzbu kytíc, vencov
a iných kvetinových dekorácií. Podľa spoločných znakov sa odrody georgín delia na niekoľko skupín.
Sú to guľovito kvitnúce georgíny (balky), pompónkovité georgíny, dekoračné georgíny a kaktusovité
georgíny, semikaktusovité georgíny. Okrem georgín, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej zo skupin,
rozoznáváme ešte georgíny jednoducho kvitnúce, ďalej georgíny pivonkovité, anemonkovité a
leknovité.
Georgína patrí do čeľade rastlin hviezdnicovitých. Hľuzy georgín, ktoré prezimovali
bez vplyvu mrazu, sa vysadzujú 70 – 100 cm od seba zhruba desať centimetrov hlboko na
počiatku mája, poprípade po skončení posledných jarných mrazíkov. Rastlina znesie každú pôdu s
výnimkou pôd mokrých a ťažkých. Po vyrašení je vhodné ponechať len tri až štyri výhonky (stvoly),
rastliny, ktoré presiahli výšku 40 cm, je treba vyviazať. Odrastené kvety sa musia priebežne
odstraňovať, a to ako z dôvodov estetických, tak z dôvodov vysiľovania hľúz. Počas rastu sa
georgíny prihnojujú a v období sucha dostatočne zalievajú. Akonáhle kvetiny spáli prvý mráz, je
nutné hľuzy opatrne vybrať a po vyschnutí s nanajvýš desaťicentimetrovými stvolmi uložiť do
vzdušnej a mrazuvzdornej pivnice.
Georgíny možno množiť niekoľkými spôsobmi. Z vegetatívnych spôsobov sa najčastejšie uplatňuje
forma delenia väčších hľúz, hľuzy ale možno množiť aj odrezkami. Množenie semenami (generatívny
prístup) sa využíva v prípadoch, kedy pestitovateľom nevadí variabilita potomstva.
Zdroj fotografií: Irena Voříšková
