Keď niekto povie, že je chudobný alebo z chudobných pomerov, hneď spozorniem. Keď pri tom drží v
ruke cigaretu, hryziem sa do jazyka. Keď ale v druhej ruke ešte drží pivo, je po sebaovládaní. V
okamihu som schopná spočítať mu, koľko prefajčí za rok, za desať rokov a idem dokonca tak ďaleko,
že mu to spočítam od chvíle, kedy si zapálil prvú cigaretu.Pri vyfajčení jednej krabičky cigariet denne (pred zdražením) je to tisícpäťsto za mesiac,
osemnásťtisíc za rok, stoosemdesiattisíc korún za desať tokov. Pri dvoch krabičkách denne som na
koni, pretože čiastka sa dá lepšie prirovnať k slušnému autu, bytu, či luxusným dovolenkám. No a
keď zistím, že niekto fajčí napríklad pol storočia, tak, napriek tomu, že mi matematika bola
odjakživa odporná, to som úplne vo svojom živle.
Do extrému som schopná zájsť, ak je to naviac rybár – tomu ešte pripočítam biednu stovku za
každú hodinu, strávenú bez úžitku pri vodde. To je údiv nad vyrátanou cifrou! Naviac títo ľudia,
pretože sa im pri tomto spôsobe života financií zákonite nedostáva, sú väčšinou lakomci. Poznáte
ich ihneď, ak majú niečo zaplatiť. V tej chvíli akoby dostali kŕč do ruky aj do tváre. Vám ale vadí
hlavne kŕč v ruke. Otrlí jedinci vydržia, slabí zahanbene zaplatia za lakomca.
Jedna moje bývalá spolupracovníčka bola pravý opak. Keď stavali dom, a naozaj žili, ako sa
vraví, z ruky do úst, nielen že sme nikdy od nej nepočuli, že nemá peniaze, ale kedykoľvek sa
vyberalo na darček pre nejakého oslávenca, bola prvá, kto čiastku položil na stôl. Iná moja známa
(dala by sa zaradiť do strednej vrstvy obyvateľov), odmietla prispieť piatimi stovkami na darček
pre svoju nadriadenú. Povedala, že je to veľa, a drobný darček podľa svojej predstavy jej kúpila
sama. U svojich dvadsiatich kolegýň si to pekne polepila! Nuž, každý sme iný. A o tom život práve
je.
