Žena sa nemohla z denných šiat ani sama vyzliecť, napriek tomu krajčírstvo nikdy nebolo
kvalitnejšie než práve na konci 19. storočia.Zo začiatku to Impresionisti nemali vôbec jednoduché, akademici ich odmietali, kritici sa im
vysmievali a všetci považovali ich diela len za akési nedokončené diela – podmaľby – slabý dojem z
obrazu.
Tvorili ich odevy snáď tiež len akýsi dojem krajčírstva? Kdeže, práve v tomto období sa „
haute couture“ skutočne rodí a dosahuje svoju najväčšiu slávu. Už nikdy sa nebudú vyrábať také
kvalitne krajčírsky spracované odevy ako na prelome 19. a 20. storočia.
Čo je to impresia?
Impresia je slovíčko z francúzštiny, znamená „dojem“ a preslávilo sa predovšetkým ku koncu
19. storočia, keď sa zrodil nový, šokujúci umelecký smer, ktorý boril pevné múry klasickej maľby –
impresionizmus. Už v 60. rokoch 19. storočia začalo niekoľko umelcov experimentovať s novým
spôsobom maľby. Prestali používať čiernu, pretože ju nepovažovali za farbu. Vo väčšine prípadov
boli za farby základného spektra a tie aj používali na svojich mistrovských dielach. Zo začiatku to
ale nemali vôbec jednoduché, akademici ich odmietali, kritici sa im vysmievali a všetci považovali
ich diela len za akési nedokončené torzá – podmaľby – nič viac, len dojem z obrazu. Tak dostal
impresionizmus svoje meno. Jeho predstavitelia ale nezahorkli, utvorili skupinu do ktorej patrili
majstri ako August Renoir, Claudie Monet, Edgar Degas, Camille Pisarro a ďalší. Členom skupiny sa
odmietol stať ten, ktorého impresionisti považovali za svojho vodcu – Eduard Manet. Túžil po uznaní
Salónu. Roku 1874 impresionizmus otvára brány moderného umenia svojou prvou výstavou, ktorá sa
uskutočnila v ateliéri najväčšieho francúzskeho fotografa 19. storočia – Felixa Nadara.
Námety impresionistov
Maliarov na konci 19. storočia zaujímali scény z bežného života. Ako prví si začali farby a
štetce brať so sebou z ateliéru – maľba v plenéri zostala obľúbenou do súčasnosti. Impresionisti sa
už nesnažili zachytiť stoprocentnú realitu, dôležitý bol dojem a pocit z určitej chvíle, miesta
alebo človeka. Maľovali často aj v kaviarňach, tančiarňach, v divadle, na balete, ale aj v prírode
alebo na ulici. Vďaka nim sa teraz môžeme pozrieť, čo všetko bolo súčasťou dámskeho aj pánskeho
oblečenia.
Raňajky v tráve
Na odmietnutom obraze Eduarda Maneta síce nemôžeme zhodnotiť dámsku róbu, pretože dievča je
nahé. Zato tu máme dokonalý príklad dvoch typických švihákov 60. rokov.
Mužský odev
Žiadne veľké zmeny oproti predošlému obdobiu v pánskej móde nenastali. Jedinou novinkou sú
snáď len väčšie ohnuté špičky na vysokých tvrdých golieroch košelí. Sako, vesta a nohavice tvorili
stále základ mužskej módy. Silueta sa ale zúžila, takže zdôrazňovala obrysy postavy. Nohavice mali
zažehlené ostré puky a bývali svetlejšie než sako. Košeľa sa doplňuje viazankou. Dôležitým doplnkom
zostáva cylinder, o niekoľko rokov sa objeví nový tvar klobúka, ktorý sa stane pomerne obľúbeným.
Na slávnostné príležitosti sa už neobliekal frak ale smoking. V pánskom šatníku sa objevujú aj prvé
odevy prispôsobené na šport. Celkovo sa móda uberá k väčšej praktickosti.
Ženský odev
Oproti pánskemu oblečeniu dámske prechádza radikálnymi zmenami. Ženy sa konečne zbavujú
nepohodlných a nepraktických krinolín.
Nahradzujú ich niekoľkými spodničkami a klinmi vsadenými do zvonovej sukne. Módnym prvkom sa
stáva akási vypchávka v zadnej časti tela. Tzv. turnýra, česky „honzík“, bola u žen podobne
obľúbená ako krinolína. Nosily ju pri každej príležitosti. Obľúbenými materiálmi sú brokát, zamat,
satén a ďalšie. Pri spoločenských udalostiach boli moderné sukne s natiahnutým zadným dielom, ktoré
pri chôdzi a tanci šuchotali. Neskôr sa mladé dievčatá dokonca museli učiť ako správne nohou
postrčiť vlečku tak, aby vyzerala čo najlepšie. Moderná silueta všedného denného odevu s uzavretým
dekoltom pôsobí dosť upäto. Ženy nosia blúzky so stojačikmi alebo majú okolo krku čiernu stužku,
ktorú zdobí len strieborný krížik. Na ples sa ale ženy stroja v inom duchu. Nosia sa vcelku odvážne
výstrihy ozdobené nákladnými šperkami.
Stále osí pás
V dámskom šatníku stále zostáva korzet, ktorý si dámy nenechajú vyhovoriť ani od lekárov. O
pár rokov neskôr sa ale hovorí o reformnom hnutí, ktoré do módy prináša rovný kostým bez korzetu.
Zástankyne tradícií ale nosia korzety až do 20. rokov 20. storočia.
Kostým sa mimochodom rozvíja už skôr. Šaty so živôtikom a sukňou zvlášť sa šili už dávno.
Patrily ale vždy neoddeliteľne k sebe. Až na prelome 19. a 20. storočia sa začína hovoriť o
variabilite jednotlivých kusov a o kostýme ako takom. Kostým sa často doplňoval blúzkou so
stojačikom, ktorá bývala až prezdobená rôznými volánikmi a stuhami.
Ženy tak zdôrazňovali svoje poprsie a podporili tým aj modernú esovitú siluetu.
Doplnky
Nenahraditeľnými súčasťami dámskej róby v tomto období boli: kabelka, rukavičky, slnečník a
samozrejme klobúk, bez ktorého sa žiadna zo žien neodvažovala výjsť na ulicu. Všetky tieto doplnky
bývali hojne zdobené krajkami a stužkami. Klobúky pomerne často menili svoj moderný tvar. Na
obrazoch impresionistov môžeme zazrieť tzv. strieškovitý klobúčik, ktorý sa niekedy dopĺňal
kvetinami alebo závojom vždy ale stuhou, ktorú si ženy a dievčatá zaväzovaly pod bradou. Často si
ale všimneme aj slamáčiky, ktoré nosili muži aj ženy.
Charles Frederick Worth
Tento Angličan je považovaný za prvého módneho tvorcu vôbec. Ako už som uviedla vyššie prelom
storočí totiž prináša rozvoj „haute couture“. Do tej doby samozrejme dámy šili u krajčírov, ale ich
remeslo nebolo natoľko cenené. Stále boli títo tvorcovia považovaní za remeselníkov. Charlesovi
Frederickovi Worthovi prialo šťastie. Súhrou náhod a známostí sa dostal až k cisárovne Eugénii,
ktorá požehnala jeho zlatej korunke na prvej módnej visačke. Tajomstvo Worthovej tvorby bolo, že
dokázal ten istý námet znovu a znovu obmieňať. Vtedy sa totiž dáma nesmela v spoločnosti objaviť
dvakrát v tej istej róbe. Ušetril tak ženám starosti s šitím stále nových šiat.
Dvojníčka v salóne bol tiež jeho nápad. Svoje pracovníčky si vyberal podľa toho aby mali
podobnú postavu ako jeho zákazníčky. Tzv. manekýny potom museli chudnúť a priberať rovnako ako
bohaté dámy.
Podobný systém dnes využíva napríklad aj česká návrhárka Blanka Matragi. Tá ale samozrejme
nenúti krajčírky meniť postavu. Vytvorí krajčírsku pannu presne podľa mir niektorej z princezien,
pre které navrhuje a šije svoje motýlie šaty. Vráťme sa ale k Worthovi. Vďaka tomuto systému
dvojníčok umožňoval svojim zákazníčkam ten najväčší komfort. Nemuseli tak do salónu chodiť kvôli
každej maličkosti, tým sa znížil počet skúšok. Jeho salón spĺňal aj všetky nároky na spracovanie.
Vtedy sa totiž šaty prezerali dôkladne i z rubu. Zaujímavé, že tento majster krajčírstva nakoniec
umiera sám a v chudobe. Svet módy je už raz nevypočítateľný a nevďačný.
Prvé ženy maliarky
V tejto dobe sa po prvýkrát začínajú umeniu aktívne venovať aj ženy. Dve umelkyne tohoto
obdobia to ale nemali jednoduché. Berte Morisotová a Mary Cassattová nemohli rovnako ako muži
vyraziť s plátnom kamkoľvek. Maľovali tak predovšetkým rodinných príslušníkov v intímnej atmosfére
domova, na záhrade alebo v divadelnek lóži.
Prestavba Paríža
Dobovou zaujímavosťou je prestavba, ktorou Paríž prechádza na prelome storočí. Z tohoto mesta
módy sa stáva moderná metropola so širokými a dlhými bulvármi. Za touto zmenou stojí muž menom
Eugéne Haussmann. Nechal zbúrať okolo tridsaťtisíc domov a presľahovať skoro pol milióna ľudí, ale
stálo to zato. Z úzkych uličiek vytvoril široké bulváre a do mesta priniesol novinky ako verejné
záchody alebo stĺpiky na plagáty. Obnovil a rozšíril aj potrebný vodovod a kanalizáciu.
Fotka a Film
Na prelome 19. a 20. storočia sa vyrojilo množstvo nových vynálezov. Tie samozrejme tiež
ovplyvnili vývoj módy. Tak napríklad elektrina. Plesy už neprebiehali pri svetle sviečok, mení sa
preto farebnosť plesových šiat. Začínajú sa používať tlmenejšie odtiene a menej krikľavé farby. Aj
fotografia zjednodušila propagáciu nových strihov. Doterajšia ilustrácia neposkytovala zákazníkovi
prehľad o materiáloch. Fotka nepotrebuje komentár. Nemusím potom dodávať, že až vo filme vynikne
ako skutočne odev vyzerá a ako sa správa pri chôdzi alebo inom pohybe.
SECESIA
Snáď to ovplyvnil film a ostatné vynálezy, že aj esovitá silueta ženy prestala baviť. Možno
to bol do bezvedomia sťahujúci korzet alebo ťažký klobúk, ktorý im vadil. Pomaličky vyzliekajú
šaty, ktoré v skrini nepotrebujú ramienko a nechávajú sa inšpirovať ďalším umeleckým smerom, ktorý
ovplyvnil všetky odvetvia života. Od obrazov cez plastiky až po príbory na stoloch. Bola to
secesia. Impresionizmus je náhle vecou minulosti.
Zdroj fotografií: Galilean-library.org, 5sens.com,
Freeprohost.com
