Strieborné líšky sú zafarbené na čierno s kontrastujúcimi bielymi prstencami na pesíkoch (Skřivan,
1983). Hlava má typickú masku – prestriebrená srsť v hornej časti lemuje čiernu srsť na ňufáku a
okolo očí, končatiny sú tmavé, koniec chvosta je biely, s tzv. kvetom. U voľne žijúcich jedincov sa
prestriebrenie prstencami objavuje v menšej miere, snahou chovateľov naopak je, aby dosahovalo
minimálně 75 % povrchu tela. 1)
Ako ja som sa ňou vtedy pýšila! Nádherná líška (vyzerala ako strieborná) na zimnom kabátě! A tak
som prišla na návštevu kamarádky do Švajčiarska. Už po ceste sa mi zdalo, že z pohľadov
spolucestujúcich cítim podivný chlad. Také zvláštne pohľady. Pravdu som sa dozvedela, sotva som sa
s kamarátkou na letisku objala. „Rýchlo tú líšku schovaj do tašky,“ zašepkala „a švohom, než príde
manžel.“ S pomyslením na nejakého čudáka manžela som ju poslúchla. Vysvetlenia sa mi dostalo už v
aute. „Tu sú skoro všetci ľudia ochrancami zvierat. A beda tomu, kto by nosil čokoľvek z
kožušinových zvierat.“ S povďakom som kvitovala svoje rozhodnutie vziať si práve túto líšku-bez
labiek. To by bol ešte len trapas! Vysvetľujte Švajčiarom, že máte známeho poľovníka a že tá líška
v lese vystrájala ako pominutá a že ju museli odstreliť.
Ale hlavne im nevysvetľujte, že u nás pravé kožušiny doslova frčia. V mladosti som mala
kožúšok z kórejského psa, ľadvinový pás z mačky a raz som si skoro vybrala aj kožuch z mačiek.
Našťastie mi predavačka včas ponúkla králičí. Dnes, pri pohľade na moje šťastné zvieratká, plačem
nad každou týranou mačkou alebo psom, nad porážkou prasaťa, nad chudinkami sliepkami natlačenými v
klietkach a hlboko sa hanbím. Áno, priatelia, človek sa mění. A dobré je, keď k lepšiemu.
Všetko okolo nás sa neustále mení. A opatrujte sa. L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
1) Google.com
