„… hnedé cudzopasníky veľkosti 1,5 až 5 mm. Samičky sú väčšie než samčekovia. Blchy sa živia
krvou svojho hostiteľa, najčastejšie se vyskytujú na krku, chrbáte a pri koreni chvosta. Samičky
kladú vajíčka do srsti, tie potom odpadávajú do prostredia, kde sa do jedného týždňa liahnu larvy.
Larvy sa opakovane zvliekajú, po troch týždňoch sa zakuklia a asi za 14 dní sa vyliahne dospelá
blcha, ktorá žije asi 6 mesiacov …“ 1)
Ten, kto chová zvieratá, vie, čo sú blchy zač. Vie tiež, že sa vraví, že psia blcha na človeka
nejde. Možno ale vie, že sa vraví, že niekdy to tak úplne nie je. Už len pri tom pomyslení môže
človek spanikáriť. Preto keď som deň pred Vianocami zistila, že naše mačky si od susedov priniesli
blchy a že mi naviac vypovedala práčka, úprimne som sa rozplakala. Ako teraz vyvarím a vyperiem
všetky ich pelechy, deky …? A ktorý opravár mi deň pred Vianocami príde v závejoch na chatu? A
tak som o polnoci zburcovala syna. „No, počkaj,“ prerušil ma. „To tak vyvádzaš len preto, že mačky
majú blchy?“ „Héééj, a ak mi nepôjde práčka, tak ich budeme mať všetcííí,“ skučala som. „A Vianoce
na krkúúúú …“. „Mami, pokoj!“, prerušil moje kvílenie. „Za chvíľu ti zavolám.“ A predstavte si,
že zohnal dobráka, ktorý ho o polnoci, deň pred Štedrým dňom, neposlal do hája a ráno mi práčku
opravil. A ja som tak všetko stihla. Uvedomila som si pri tom, že človek človeka nemusí ani tak
veľmi chápať, keď má snahu mu pomôcť. A tak som zase dostala darček, ktorý sa nedá zabaliť do
zlatého papiera ani previazať mašličkou, ale poteší najviac. Neveríte? Tak si skúste na Vianoce
zohnať blchy. Možno uveríte.
Myslieť srdcom je niekedy dobré. Opatrujte sa. L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
1) Google