„Nadvládou mužov nad ženami vznikla v stredoveku potreba mužov odlišovať sa (v tej dobe boli
suknice pre obe pohlavia spoločné). Zatiaľ čo ženy zostali verné vzdušným a pohodlným sukniam,
medzi mužmi sa začali rozširovať nohavice. Sukňa bola ich nástupom odsunutá ako protiklad do úlohy „
ženskej“ a bola počas stredověku z mužského šatníka celkom vytlačená nohavicami….“ Google
Sú dva typy žien – nohavicové ako športové typy a sukňové ako romantičky. Moja setra bola odjakživa
športový typ, naprik tomu nosí sukne skoro stále. A to aj keď cestuje. Vôbec jej nevadí, že si
každú chvíľu sukňu (šaty) pri nastupovaní či vystupovaní z dopravného prostriedku prišliapne či
privrie do zatvárajúcich sa dverí. Ono jej ani veľmi nevadilo, ked jej v Prahe pohyblivé schody
poriadný kus sukne odtrhli.
Každá iná by spanikárila. Naviac, keby bola pozvaná, tak ako ona, večer do divadla. Nie moja
sestra. Poprosila v najbližšej trafike o nožnice a odstrihla látku nad „vyhryznutou dierou“. Ale
nejak sa nemohla trafiť do roviny a tak radšej skončila. Výsledný efekt bol, že jedna strana sukne
bola kratšia a druhá dlhšia. A pretože to boli nožnice na endlovanie, naviac tupé, vytvorili na
strapcovej sukni ešte aj zaujímavé vlnovky.
Nielen že si nikto podivné zakončenie sukne nevšimol, ale jej priateľ ju za pekné oblečenie
ešte pochválil. A čo bolo zaujímavé, snáď len zhodou času, že sa podobné sukne začali nosit ako
módny hit. Vždy, keď som ale nejakou ženu v takej sukni videla, chtiac nechtiac sa mi pred
vnútorným zrakom objavila ohryzená sestrina sukňa. Lenže móda je móda, tak čo s tým narobíte.
Najlepšia je tá móda, v ktorej sa dobre cítite. A opatrujte sa. L. Č.
Zdroj ilustrace: Fotolia.com
