Za stárnucim mužom ide dlhšiu dobu v tesnej blízkosti mladé dievča. Muž vyčkáva. Odbočí doprava,
dievča za ním, odbočí doľava, dievča zase za ním. Nakoniec sa muž postaví pred výklad. Chvíľu si v
ňom dievča prezerá a nakoniec sa otočí a poôvie. „Tak kedy a kde?“ „Prepáčte, pane,“ povie mu
dievča nesmelo, mne sa zachytila sieťovka za gombík vášho kabátu a ja neviem, ako ju vyslobodiť…“Pri surfovaní na internete som sa pobavila nasledujúcou príhodou. Manželia s deťmi šli nakupovať do
hypermarketu. Mamička musela s dcérkou na toaletu, otecko na ne čakal s malým Jankom von. Keď sa
pani vrátila, zveril sa jej manžel, že na neho zamávala nejaká mladá a pekná blondínka, dala sa s
ním do reči a on ju pritom vôbec nepozná. „A čo chcela,“ spýtala sa manželka ľadovo. „Vravela, že
zajtra robia kinderparty, aby som prišiel. Tykala mi a na rozlúčku mávala,“ poedal polichotený
manžel. „Hovorila o kinderparty? Mávala a vravela ahoj?“, dávala si celú situáciu dohromady nahlas
manželka. „Hej,“ potvrdil manžel. „V tom prípade ťa asi sklamem,“ zasmiala sa pani. „Tá krásna
mladučká blondínka totiž hovorila s našim Jankom, vieš? Takto sa totiž komunikuje s malými deťmi.“
Muž musel manželkinu teóriu, hoci nerád, nakoniec potvrdiť.
Lenže na druhú stranu, malé deti a psy sú jedinečnou príležitosťou, ako sa s niekým zoznámiť.
Takže ja byť tou mladou paňou, tak by som sa tomu pozvaniu Janíčka na kiderpárty veľmi nesmiala.
Evidentné predsa bolo, že malý Janko na oslavu nemohol ísť sám…
