„Ohovárka je čiernou mágiou v tej najhoršej podobe, pretože je čistým jedom. Keď sme boli deti,
počuli sme, ako dospelí okolo nás neustále niekoho ohovárajú a otvorene vyjadrujú názory o druhých
ľuďoch. Vyjadrovali dokonca názory na ľudi, ktorých vôbec nepoznali. Emocionálny jed bol podávaný
spoločne s názormi a my sme sa naučili pokladať to za normálny spôsob komunikácie…“ ( Z knihy
Miguela Ruiza „Štyri dohody”)
počuli sme, ako dospelí okolo nás neustále niekoho ohovárajú a otvorene vyjadrujú názory o druhých
ľuďoch. Vyjadrovali dokonca názory na ľudi, ktorých vôbec nepoznali. Emocionálny jed bol podávaný
spoločne s názormi a my sme sa naučili pokladať to za normálny spôsob komunikácie…“ ( Z knihy
Miguela Ruiza „Štyri dohody”)
A teraz si predstavte, že v spoločnosti, kde sa pretriasa jedna udalosť za druhou, poviete, pretože
už to klebetenie nemôžete počúvať, či by prítomní boli ochotni svoje tvrdenie zopakovať pred
dotyčnými, o ktorých je reč. Pokiaľ nie, tak to sú bohapusté klebety! A hľa. Mŕtvolné ticho
zhusťuje vzduch, udivené pohľady putujú od jedného ku druhému. A je po srande, nútená zábava
sa začne točiť okolo počasia, politika sa kupodivu tiež vynecháva. Čo keby dotyčný musel
svoje tvrdení niekde zopakovať?
už to klebetenie nemôžete počúvať, či by prítomní boli ochotni svoje tvrdenie zopakovať pred
dotyčnými, o ktorých je reč. Pokiaľ nie, tak to sú bohapusté klebety! A hľa. Mŕtvolné ticho
zhusťuje vzduch, udivené pohľady putujú od jedného ku druhému. A je po srande, nútená zábava
sa začne točiť okolo počasia, politika sa kupodivu tiež vynecháva. Čo keby dotyčný musel
svoje tvrdení niekde zopakovať?
A tak sa pred vami rysujú len dve možnosti. Buď sa takejto spoločnosti budete vyhýbať,
alebo si reči o nejakých klebetách necháte pre seba. Domnievam sa, že druhý variant je v dnešnej
dobe prijateľnejší. Ono by sa totiž tiež mohlo stať, že by vám po čase nezostávalo nič iné než
sedieť pekne doma.