líška: „Hej, zajac, čo blbneš?” „No, vieš, trénujem teraz box, a až budem mať formu, tak namlátim
medveďovi.” Za chvíľu ide okolo vlk a vraví : „Hej, zajac, čo to robíš?” „No, vieš, trénujem box, a
až budem mať formu, tak namlátim medveďovi.” Za chvíľu ide okolo medveď : „Čau, zajac, čo to tu
robíš?” „Ale, skáčem tu na pni a kecám a kecám…“
správania”. Knihy boli doplňované o rady s meniacim sa pohľadom na mravný ideál v egyptskej
spoločnosti. Boli písané vo veršoch a pripomínajú otcovské rady synovi:
„Máš hovoriť len vtedy, keď vieš, že veci rozumieš.“ No hej! Ale to by sme si dnes veľmi
nepokecali. Obzvlášť naši politici. Napríklad minister vnútra, ako lekár psychiater, by nemohol do
vedenia polície ani ceknúť. Iba, že by rozoberal takých tých „zlých” policajtov, ktorých je stále
viac.
Alebo „Nevrav raz to a potom ono.” Jej! To by kariéristi a prezliekači kabátov nemohli nikde
ani pusu otvoriť. Veď nedávne „So sovietskym zväzom na večné časy” museli s bravúrnou rýchlosťou
zameniť za presvedčivé „Amerika náš najväčší spojenec”.
Ďalšia rada: Máš vždy povedať len niečo vynikajúce, aby veľmoži, ktorí tě počúvajú, povedali:
„Aké krásne je to, čo vychádza z jeho úst!” Tak teda, to by pri sledovaní našej politickej scény,
muselo s pánmi veľmožmi priam seknúť o zem. Úprimne povedané, on to nemusí byť ani veľmož, aby
zostal nad výrokmi nášho pána premiéra s pusou dokorán.
Ako sa vraví, človek mieni, pán boh mení. Alebo inými slovami: teória je teória a prax zase
prax. Hlavné ale je, že tieto „otcovské rady” aspoň vnímame.
Trpezlivosť prináša ruže. Opatrujte sa. L. Č.