Čítam, že herečka Sharon Stone sa dopustila tragickej chyby, keď na slávnostný banket, konaný pri
príležitosti odovzdávania Nobelovej ceny mieru v luxusnom Grand Hoteli v Osle, kam bol pozvaný aj
kráľovský pár Nórska, „pritancovala“ celých desať minút po príchode kráľovskej rodiny. Kráľovský
protokol ale velí, že všetci ostatní hostia už musia byť usadení na svojich miestach. A kráľovský
pár musí prísť posledný . ČTKNaša babička by po prečítaní tejto správy povedala „aby sa z toho nepo…“ Tak to by povedala naša
babička. Lenže, milá babička, bontón je bontón a ten sa musí dodržiavať. Napriek tomu by som tento
priestupok Sharon odpustila. Viem si predstaviť, že mala hlavu plnú „hereckých starostí“, šlo
predsa o odovzdávanie Nobelovej ceny, s niekým sa zarozprávala, potom mrkla na hodinky, jéj banket
a malér bol na svete. Mám pre takých ľudí pochopenie. Roztržitosť je vec nepríjemná a viem, že
človeka samotného potom takáto situácia mrzí najviac. Za ďaleko väčší priestupok považujem
neslušnosť úmyslnú. Absenciu akejkoľvek slušnosti, ktorú rodičia svojim deťom vštepovali alebo mali
vštepovať.
Keď napríklad sused nepozdraví staršieho suseda, keď je muž na ženu hrubý a používa v jej
prítomnosti vulgarizmy, keď dospelé dieťa odmietne pomoc chorému rodičovi, keď predstaviteľ štátu
kašle na politickú kultúru, žije a správa sa jako tĺk. Tak takéto správanie zase vadí mne. Možno to
bude aj tým, že som sa nenarodila v nejakom kráľovstve, ale v „civilizovanom“ svete.
Ilustrácia: Marcela Weissová
