Ľudia pohybujúci sa v zábavnom priemysle musia často riešiť problém zdravého stravovania. Nemajú pravidelnú pracovnú dobu, teda ani pravidelný jedálniček. Na druhej strane potrebujú načerpať dosť energie pre svoju prácu a tiež vyzerať na javisku dobre. Ako sa s týmto problémom potýkajú, ako zvládajú varenie a čo majú doma v chladničke a v komore nám prezradilo niekoľko známych ľudí.
„Inokedy varím, ale od 14. júla nevarím nič, pretože skúšam a nemám na nič čas. Najskôr som skúšala muzikál Carmen a teraz Švejka, takže som neustále v divadle, od rána do večera. A pokiaľ večer neskúšam, tak niekde hrajem, takže moja chladnička teraz zíva prázdnotou. Teraz by ste v nej našli zdravú pochúťku, a to je hliva ustricová, ktorú som si v poslednej dobe obľúbila. Mám ju rada orestovanú, s cibuľkou. Mám tam jogurty, ale aj nezdravé jedlá, salámy, tučné syry a tiež žervé, pretože ho mám rada. Zdravo veľmi nejem, je to trochu výhovorka, ale naozaj teraz nemám čas, aj keď som to občas robila – na celý deň chystala menšie porcie. Teraz ani nechodím do obývačky a pracovne, ako by tieto izby pre mňa neexistovali, idem rovno do kuchyne, kde niečo v zhone zjem, ani nad tým veľmi nepremýšľam. Hneď sa osprchujem a padnem v spálni, kde si opakujem texty a ráno hneď začne rovnaký kolotoč.“
„Snažím sa podvedome strážiť jedálniček, trochu už bojujem s kilogramami, jem často menšie porcie, skôr strážim miery, ale jem všetko. Nezakazujem si ani sladké. Doma máme všetko, čo by malo asi byť, našli by sa tam aj biopotraviny, celkom mám rád aj jogurty. Na raňajky si rád dávam jogurt Aktivia.“
„Ja doma jedlo skôr nemám, len chladničku a podľa toho, koľko doma trávim času, tak tá chladnička vyzerá. V mrazničke mám momentálne králika, veľa mrazeného hovädzieho a rôzne ryby. V chladničke mám väčšinou veci, ktoré dlho vydržia, mám tam aj krmivo pre psov, ryžu, chladené cestoviny a iné potraviny. Vzhľadom k tomu, že teraz mám veľa práce a nie som veľmi doma, jazdím turné s Daliborom Jandom a mám aj ďalšie vystúpenia, je chladnička dosť prázdna, čo je výhoda, pretože kde nič nie je, nedá sa uzobávať.“
„Práve dnes mám v chladničke dva jogurty, štyri zemiaky, tri paradajky, dve cibule, päť vajíčok, dia marmeládu, Perlu, tmavé tousty a odtučnené mlieko. Snažím sa jesť zdravo, malé porcie viackrát denne, ale niekedy to nevyjde a potom to dopadne tak, že prídem po koncerte neskoro večer a preto mám v chladničke málo jedla, aby som ju príliš „neozbíjala“. Z človeka spadne nervozita, ste doma a môžete odložiť kostým aj tvár a dostanete potom hlad, to že človek potom veľa je je
spôsobené tým, že ste v pohode a urobíte si radosť. Nie je to správne, snažím sa tomu vyhnúť, keby nie, tak by som dnes vyzerala inak. Ale už to vo svojom veku tak neriešim, mám už 69 rokov, ale ani to nie je tak o jedle, máme nejaké génové vybavenie, s ktorým nič neurobíme. To je 60 % toho, ako vyzeráme. Po päťdesiatke, keď sa zbláznia hormóny, sa s tým musíte popasovať, ale potom si poviete, čo by som sa trápila, život ma ofackoval už dosť. Určité zásady v jedálničku mám, ale kvôli zdraviu, nie kvôli postave. Keď je človek zdravý, tak si občas môže dopriať, ja si dám niekedy aj rezeň, alebo vepřo-knedlo-zelo, pokojne, ale nesmie toho byť veľa a často.“
„U nás je stále napchatá chladnička na prasknutie, väčšina chlapov nadáva, že je chladnička prázdna, u nás je to naopak. Stále mám strach, že sa niečo minie, bude chýbať a chlapci – majú 17, 5 a 19 rokov, budú hladovať. Preto je v chladničke stále úplne všetko, zdravé aj nezdravé potraviny, každý si môže vybrať, na čo si spomeniete, to je moja mánia. V poslednej dobe som uvítala ponuku biopotravín, pretože mám dojem, že tej chémie konzumujeme veľa, takže sa snažím rodinu aj psa kŕmiť trochu zdravo.“
„Neriešim zdravý a nezdravý jedálniček, jem to, čo mi chutí. Sledujem často program „Ste to, čo jete“, takže som sa dozvedela, pretože milujem čokoládu, že je lepšie jesť horkú než mliečnu. Takže som si to vzala ako poučenie. Tiež som bola veľmi prekvapená, ako veľmi je kalorický napríklad kečup a horčica. Našťastie ani jedno nejem, tak ale neviem, z čoho som tučná. Nijak sa tým netrápim, veľa športujem, hrajem tenis, ale s tou figúrou nič nenarobím, to je dané geneticky. Pravidelne nestíham jesť, alebo to skôr ani nestrážim, pretože som v tomto smeru na seba neporiadna.“
„U mňa je to tak, že na mňa veľmi pôsobí jo-jo efekt, chvíľu držím diétu a chudnem, potom sa raz najem a zase musím chudnúť. Udržiavam si tak zhruba rovnakú váhu. V chladničke by ste našli u mňa len základné veci, šunku od kosti, 30% syr, paradajky a papriky, pre mňa také „trestné jedlá“, ktoré jem po tom, čo si dám kýbel zmrzliny. Inak jeme pomerne málo mäsa, raz týždenne, môj muž vyžaduje zdravú stravu, veľa zeleniny a málo príloh. Ja jem pravidelne stále, pretože považujem jedlo za jednu z najlepších zábav na svete a s vekom sa mi tá predstava prehlbuje. Jedlo ma baví, to je taká odmena, radosť, keď si niekde večer pri benzinke, keď idem odniekiaľ z koncertu, môžem kúpiť Kaštánky, čokoládu mojej mladosti, ktorá mi stále viac a viac chutí. Je to taký úžasný bonus, sladké je moja veľká vášeň a môj muž sa niekdy na mňa pozerá s otázkou, či by som ho za čokoládu nevymenila. Teraz sú moderné aj čokoládové kúpele, ale to považujem za hlúposť, nemám rada okázalý
luxus. Považujem za nemravné ostatným ľuďom ukazovať, že sa môžem čvachtať v čokoláde, zatiaľ čo niektoré deti napríklad v Bíline dostanú maximálne žu-žu.“
Zdroj fotografií: Irena Voříšková
