Zamýšľate sa tiež občas nad tým, ktorá potravina je pre vaše zdravie tá najdôležitejšia? Áno, sú
to obilniny, ktoré by mali tvoriť až polovicu prijatého množstva stravy. Či už sú to cestoviny,
chleba, rôzne druhy pečiva či musli, uvedomelejšie osoby potom obilniny môžu konzumovať vo forme
celých zŕn. Ale určite to nie je nič nové pre tých z vás, ktorý si pečiete chleba sami v domácej
pekárne.
Od pradávna boli obilniny vždy základom jedálničku, väčšinou vo forme celých zŕn, ale často sa
tieto zrná mleli na múku, z ktorej sa pieklo pečivo. Rovnako ako dnes, kde okrem pečiva, sa k jeho
výrobe používajú rôzne druhy múky, sa stále častejšie v našej strave objavujú celé obilné zrná.
Pšenica sa pestuje predovšetkým kvôli výrobe múky a krupice. Z hľadiska spotreby pšeničných
produktov je táto obilnina rozhodujúcim zdrojom našej energie, sacharidov a rastlinných bielkovín,
ale obsahuje i významný podiel niektorých minerálných látok ako je draslík, selén, horčík, vápnik,
železo, mangán, zinok, meď a fosfor a hlavne sú v nej zastúpené vitamíny, predovšetkým skupiny B.
Celé zrno pšenice obsahuje koncentrovanejšie množstvo prospešných látok. Dôležitou zložkou zrna sú
bielkoviny, významnú časť tvoria najmä sacharidy a vláknina. Klíčky, ktoré sú mimo iné tiež
významným zdrojom vitamínu E s vlastnosťou antioxidantu, patria k najprospešnejším potravinám pre
náš organizmus vôbec.
Ovos sa pestuje hlavne pre zrno, ktoré slúži na výroku ovsenných vločiek a krupice alebo sa
mele na múku. Ovsenné vločky, z ktorých sa robí rada pokrmov spadajúce do kategórie zdravej výživy,
napríklad musli, sa používa tiež na výrobu celozrnného pečiva. Zaradením ovsených vločiek ako
súčasť raňajok urobíte pre svoje telo veľa prospešného. Majú kladný vplyv na trávenie a chráni nás
pred ochorením hrubého čreva, ale i pred kardiovaskulárným ochorením či ischemickou chorobou
srdečnou. Sú cenené predovšetkým pre svoj obsah bielkovín, minerálných látok, vitamínov skupiny B,
vápika, železa, forforu a lecitínu. Ovos obsahuje rozpustnú i nerozpustnú formu vlákniny, ktorá
slúži pre správnu funkciu čriev, podporuje peristaltiku čriev, pôsobí proti zápche.
Zvláštnou odrodou pšenice je špada, jedna z najstarších kultúrných obilnín, ktorá teraz prežíva
svoju renesanciu. Ide o prastarý nešľachtený druh pšenice, jeho pestovanie nemalo na našon území v
histórií veľkú tradíciu. Pražila sa z nej kávovina, a i dnes sa používa ako zdravá náhražka kávy. V
súčasnej dobe sa zvyšuje záujem o jej pestovanie, predovšetkým v ekologickom poľnohospodárstve.
Špalda obsahuje skoro všetky základné zložky dôležité pre zdravý ľudský organizmus, je výnimočná
svojím zložením i zaujímavou chuťou. Má vysoký podiel bielkovín, tuku s vysokým obsahom
nenasítených mastných kyselín, sacharidov, minerálov ako je horčík, vápnik, draslík, zinok, fosfor
a vitamínov, najmä skupiny B. Zo špaldy sa vyrába celozrnná múka, krupica, kernoto (vhodné do
pomazánok a nákypov) alebo bulgur (prevdarená a nalámaná forma špaldy – nemusí sa už variť). Bulgur
sa dá pripraviť napríklad so smaženými hríbmi, zeleninou, kyslou kapustou alebo i nasladko s
ovocím.
Bez pšenice a špaldy sa neobíde makrobiotická a vegetarianská kuchyňa. Vyrábajú sa z nej
základy alebo prímesy do cestovín, je prísadou musly, špaldových tyčiniek alebo sa zo špaldovej
múky pečie chleba. Konzumujú sa i zelené zrná (grunken) – zrno sa žne ešte zelené, v tzv. mliečnej
zralosti a ďalej sa restuje nad ohňom z bukového dreva. Známe je tiež špaldové pivo, a špaldová
káva. Z hĽadiska zdravej výživy sa pripisujú pozitívne účinky na stimuláciu imunitného systému a
cení sa tiež jej ľahká stráviteľnosť.
Stále najpoužívanejšiu ,,bielu” múku môžeme nahradiť múkou celozrnnou, a to nielen múku zo
zmienených klasických druhov obilnín ako je múka žitná, ovsenná, jačmenná, ale hodne sa teraz
používajú, a to i v celozrnnej kvalite, netradičné múky ako je múka ryžová, pohanková, kukuričná,
sójová a ďalšie. U celozrnnej múky nie sú predmletím odstránené obalové vrstvy zŕn a klíčkov, ktoré
obsahujú najväčšie množstvo cenných látok a vlákniny. Platí, čím jemnejšia a belšia múka, tým je v
nej menší obsah pôvodných vitamínov a minerálov. Z tohoto dôvodu by sme mali uprednostňovať
celozrnné pečivo a celozrnnú múku. Medzi obilninami stále ešte málo obvyklé v našej strave, môžeme
zaradiť otruby, ďalej už zmienený bulgur, kuskus, ktorý v arabskom jedálničku nahraďuje cestoviny,
grahamové špagety, celozrnné cestoviny. A tiež amarant, takzvané ,, sväté zrno” Aztékov, čiže
laskavec. V súčasnej dobe sa dá kúpiť amaranthová múka alebo pečivo z nej vyrobené. Svoje zdravie
podporíme významne i tým, keď celozrnnú múku obohatíme o obilné klíčky.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
