Prečo je žena okolo šesťesiatky opotrebovaná ako ťažný kôň? Tak na toto sa snáď môže pýtať len
ignorant! Nie že by som chcela hoci len naznačiť, že muži nič nerobia. Bože chráň!
Poprieť ale fakt, že nechodia s „bruškom“, nerodia a nekojia, ale muži nemôžu. Koľkým ženám po
deväťmesačnej záťaži zostávajú na nohách kŕčové žíly! Koľkým z nich zostala trvalo bolesť na
chrbáte od večného ohýbania sa nad kolískou a prebaľovania! Koľkým z nich po narodení dieťaťa už
nešli nabrané kilá dole! Moja mamička nás mala päť. Keď sa jej narodila najmladšia sestra, mala
štyridsaťdva rokov. Unavená, prešedivelá žena s ohnutým chrbátom od večného prania, žehlenia,
opravovania, varenia… Otecko, hoci o jedenásť rokov starší, rovný ako sviečka, s úsmevom plným
zlatých zubov, mamičku presviedčal, že pravidelné cvičenie je nielen pre krásu, ale aj pre zdravie.
To ju, vstávajúcu okolo piatej ráno do práce a ukladajúcej sa okolo polnoci, po dvoch odmakaných
zmenách, k spánku, mohlo uchytiť. Že dnešné ženy majú svoj údel uľahčený vďaka automatickým
práčkam, umývačkám, naparovacím žehličkám, pri varení vďaka špecálnym hrncom, robotom? Máte pravdu.
Napriek tomu si trúfnem s plnou zodpovednosťou povedať, že majú, zvlášť okolo šesťdesiatky,
všetkého až nad hlavu. Ona totiž celá domácnosť leží na nich, nehľadiac na to, že v tomto veku ide
práca len pomaly od ruky.
A tak keď už si pre samú prácu neužili vlastné deti, doprajme im užiť si aspoň vnúčatá.
Dokiaľ sa k nim ešte ten boľavý chrbát dovolí zohnúť. Veľmi sa prihováram!
Opatrujte sa. L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com