Jedným z faktorov ovplyvňujúcich svetovú módu bola vždy vojna. Každý rok prebiehajú 8. mája oslavy konca 2. svetovej vojny. Tento rok sa k týmto oslavám pripojím aj ja svojim článkom o odievaní v rokoch 1939 – 1945. Druhá svetová vojna priniesla mnoho útrap. Tie sprevádzali aj krajčírstvo a návrhárov tejto doby. Ako pôsobil na odievanie nedostatok materiálov, a čo parížska haute couture? Našťastie bolo zabránené jej zániku.
Chudobné roky
Právom sa tejto dobe vraví chudobné roky. Ženy v 40. rokoch nostalgicky spomínajú, ako sa ešte pred desiatimi rokmi na plesoch trápili kvôli pridlhým sukniam, ktoré im prekážali pri tanci. Teraz z nich prešívajú oblečenie pre svoje deti. Na všetko totiž funguje prídelový systém, aj na odevné materiály. Na kabát sa mohli spotrebovať maximálne štyri metre látky, na blúzku jeden meter. Kožený opasok mohol byť najviac štyri centimetre široký. Výnimku mohli mať len tehotné ženy. Látky sa dokonca zabavovali krajčírom, ktorí mali doma zbytky z predošlých rokov.Ako si ženy vypomáhali v dobe vojny, kedy bolo všetkého skromne a na parádu sa nebral veľký ohľad? Prestali nosiť nylonové pančuchy, ktorých bol nedostatok. Na lýtka si miesto nich kreslili švy čiernou ceruzou alebo krémom na topánky. Trvalú, na ktorú nemali si robili doma pomocou cukru, ktorý vtierali do vlasov. Miesto riasenky používali krém na topánky.
Ako sa to začalo
Hitler spolu so svojou armádou vstúpil do Paríža v roku 1940. Okrem zatýkania Židov nastalo aj zatváranie módnych domov. Krajčíri a krajčírky odchádzajú do Ameriky, Anglicka alebo na juh Francúzska. Hitler plánuje začleniť francúzsku módu do nemeckej ríše. Chce presunúť centrum módy z Paríža do Berlína. V skutočnosti chce zničiť francúzsky monopol. Narazí ale na odpor Luciena Lelonga, ktorý v Berlíne bráni právo každej krajiny na slobodnú tvorbu. Podarí sa mu presvedčiť Nemcov, že bez parížskej haute couture, by móda neexistovala. Od jesene 1940 má parížska móda späť svoju autonómiu.
Móda predsa len neumiera
Napriek tomu, že mnoho návrhárov z Paríža odišlo, zostalo ich tu pár, ktorí sa snažili o znovuzrodenie módy. Šlo to ťažko, ale aj tak bolo v Paríži v roku 1941 otvorených 92 modelových domov. Prídelový systém nútil návrhárov skracovať večerné a zužovať denné modely. Stále ale fungujú módne časopisy, v ktorých sa častejšie objavuje ženská silueta Y. Zdôrazňujú sa široké ramená a štíhly pás. Módni návrhári tejto doby sú: Paquin, Jaques Fath, Marcel Rochas, Robert Piquet, Alix Grésová, Jeanne Lafaurieová, Elza Schiaparelli.
Jaques Fath
Začal vytvárať módu vo svojich 25 rokoch (v roku 1937). Snažil sa zdôrazniť svoju osobnosť, aby bola jeho tvorba od jeho imidžu neoddeliteľná. Darilo sa mu to veľmi dobre. Zameriaval sa na vekovú kategóriu, ktorú ostatní návrhári nebrali do úvahy. Jeho silueta Y sa navždy zaradila do histórie módy.
Elza Schiaparelli
Svoju najväčšiu slávu zažila v 30. rokoch, kedy prerazila predovšetkým so svojimi extravagantnými klobúkmi, napríklad klobúk v tvare topánky. Stýkala sa s umelcami, ktorí sa hlásili k surrealizmu a dadaizmu (Marcel Duchamp, Salvator Dalí). Bola veľkou rivalkou Coco Chanel. V období druhej svetové vojny žila v Štátoch, kde podporovala boj proti nacizmu, ale v Paríži jej salón stále fungoval. V roku 1945 sa sem znovu vrátila, ale finančné problémy ju donútili v roku 1954 salón zavrieť.
Alix Gres
V roku 1941 uviedla svoju módu prehliadkou vo francúzskych národných farbách. Snáď pre túto opovážlivosť bol po roku jej salón zatvorený. Nemci jej ho dovolili otvoriť o rok neskôr. Používala striedmy strih a bohaté riasenie. Inšpirovala sa antickým odevom. Jej odevy možno pokladať za skutočné umelecké diela, napriek tomu, že dokázala spracovávať kostýmy a plášte na denné nosenie.
Klobúky
Veľmi dôležitými doplnkami a dá sa povedať, že vo svojej podstate jediné miesta na odeve, ktoré boli ešte kreatívne, boli klobúky. Vyrábali sa zo zbytkov látok. Vďaka svojej extravagancii dodávali svieži vzhľad v tej dobe často obnoseným a mdlým šatám. Známou návrhárkou klobúkov sa v dobe druhej svetovej vojny stala Pauline Adamová. Počas okupácie uviedla do módy turbany a rôzne druhy závojov.
Kto si haute couture kupoval?
Výroba haute couture sa obmedzila na minimum. Zdá sa, že najčastejšími zákazníkmi na vysoké krajčírstvo tejto doby, by mali byť bohatí Nemci a Nemky. Pravda je ale iná. V skutočnosti boli Nemci v menšine. Najviac sa o túto módu zaujímali bohatí cudzinci, predovšetkým ale Francúzi.
Čo sa najviac nosilo
Oblečením, ktoré v tejto dobe nosili skoro všetci muži boli uniformy. Jedinou výnimkou boli Židia. Tí museli mať svoje bežné oblečenie označené žltou hviezdou. Ako teda vyzerali uniformy počas 2. svetovej vojny?
Československé uniformy
Na počiatku 2. svetovej vojny nemali československí vojaci vlastné uniformy. Cvičili v khaki poľných uniformách podľa krajiny, kde ich jednotka pôsobila len s československým hodnostným označením. Vo Francúzsku sa českí a slovenskí letci obliekali do tmavo modrých uniforiem, ale gombíky a označenie hodnosti bolo československé. Československá jednotka letcov v RAF nosila rovnako ako Briti šedomodrú uniformu tentokrát s britským označením. Aj jednotky na Prednom Východe obdržali tropické uniformy, jej súčasťou boli šortky. Až v roku 1944 boli v ZSSR šité jednoduché československé uniformy a vojaci k nim získali aj vysoké topánky.
Americké armádne letectvo
V boji sa americkí dôstojníci od svojich vojakov prakticky nelíšili. Mali ale široký výber vychádzkových uniforiem v závislosti na okolnostiach, podnebí a operačnom priestore. Tmavomodrá vychádzková uniforma bola z vlneného gabardénu, mala zvláštne náramenníky umiestnené na prieramku. Na saku boli štyri vrecká zapínané na ozdobné gombíky. Medaily boli umiestnené na ľavom vrecku. Súčasťami uniformy boli: biela bavlnená košeľa s čiernou hodvábnou viazankou a tmavomodrými nohavicami, ktoré mali lampasy vo farbe služby. Na tmavomodrej čiapke bývalo označenie služby a veľký dôstojnícky orol alebo iné hodnostné označenie. Uniformu letci doplňovali poltopánkami z čiernej kože. Túto uniformu môžeme často vídať vo filmoch s tématikou 2. svetovej vojny. Iná tropická vychádzková uniforma bola z khaki materiálu s olivovo šedým odtieňom. Na golieri a klopách mali vojaci štandardné znaky letectva vyšité zlatou niťou a písmená US.
Francúzska armáda
Francúzska poľná uniforma bola v klasickej khaki farbe ozdobená zlatými gombíkmi a náramenníkmi všívanými zlatou niťou. Jej súčasťou boli jazdecké nohavice doplnené o vysoké kožené väčšinou hnedé topánky. V októbri 1939 boli po dobu trvania vojenských akcií zrušené slávnostné uniformy s červenými lemami. Červená bola totiž príliš výrazná. Súčasťou poľnej uniformy francúzskeho generála bola čiapka s khaki serže ozdobená dvoma hviezdami. Najvýraznejšou časťou oblečenia francúzskych síl bol zimný plášť, ktorý nosili všetci vojaci aj ich velitelia. Tento plášť mával raglánové rukávy a dĺžku po kolená. Dôstojník v poli mal zákaz nosiť krátku paličku, len šabľu mohol nahradiť dlhou vychádzkovou palicou. Uniformu dopĺňali hnedé kožené rukavice, taška na mapy, ostrohy a kožený opasok s dvojitou prackou a puzdrom na pištoľ. Vybavenie dôstojníka obsahovalo väčšinou cigaretovú špičku, vizitky, paličku a plynová maska sa stala nutnosťou. Vyšívaná vojenská čiapka sa nosila ku všetkým vychádzkovým uniformám a často aj v službe. Nesmela ale v žiadnom prípade chýbať pri prehliadkach alebo inšpekcii.
Britská armáda
Anglická dôstojnícka poľná uniforma sa rovnako ako ostatné skladala z blúzy a nohavíc. Blúza bývala v khaki farbe, v páse priliehavá a so štyrmi vreckami s tvarovanými pätkami zapínanými na zlaté ozdobné gombíky. Nohavice mohli byť klasické alebo jazdecké vo svetlejšej farbe. Uniformu dopĺňali zelenou košeľou a viazankou. Obúvali kožené poltopánky alebo vysoké topánky v hnedej farbe. Hnedý bol aj opasok, ktorý sa umiestňoval v páse. Keď bolo chladnejšie nosili britskí dôstojníci v teréne – rovnako ako Francúzi – plášť s raglánovými rukávmi. Generáli v službe nosili šable pripnuté k opasku. Zaujímavým doplnkom je aj tmavomodrá poľná čiapka so zlatými lemami. Vpredu bývala ozdobená dvoma zlatými gombíkmi.
Pánska móda
Nedostatok odevného materiálu zasiahol aj mužov. Nie všetci si totiž stále obliekali len uniformy. Opatrenia zakazovali všité diely na oblekoch, záhyby, dragúny, dvojradové zapínanie a aj golfové nohavice. Maximálna šírka nohavíc v dolnej šírke smela byť 26,5 cm, nohavice mali len jedno vrecko a nesmeli sa podšívkovať.
Zazou
Definícia duševného rozpoloženia v období dospievania. Zazou bolo hnutie, ktoré presadzovalo opačné zákony než oficiálna móda. Patrili do neho predovšetkým mladí muži „vyfintení frajeri“, ktorí si obliekali dlhé saká so spadajúcimi ramenami. Nohavice mali stiahnuté do lievika nad členky. Svoj bizarný vzhľad doplňovali bielymi ponožkami a úzkymi kravatami. Používali krikľavé materiály a vlasy nad čelom si potierali brilantinou. Zazou bolo úzko spojené s hudbou, a to predovšetkým s jazzovou. Týmto mladým pánom môžeme poďakovať za rozvoj módy pre mladých.
Konečne koniec
Vojna končí, ľudia sa radujú, Amerika si s Parížom vymieňa nylonové pančuchy za Chanel No5 a móda znovu prekvitá. Módnu scénu objavuje preslávený návrhár Christian Dior a vyžíva sa v použití veľkého množstva materiálu. Konečne sa ženy môžu cítiť zase ženami.
Zdroj fotografií: Style.com, Mosne.lacab.it