Práve sa nachádzame v najrevolučnejšom období v histórii módy a všetkým nm vládne motto: nové je
lepšie, než staré. V strede záujmu sú mladí ľudia, ktorí ddávajú vzniknú „štýlom ulice“ – alebo
street looku – a tie sa derú na svet ako huby po daždi. Pokiaľ skôr existovali, boli len veľmi
okrajové, ale teraz udávajú tón celej spoločnosti.Móda 60. rokov ale bola ovplyvnená aj sociálnou situáciou, kedy spoločnosť žila popom, hlavnou
témou bol let človeka na mesiac a mladí si s radosťou užívali sexuálnu revolúciu (ostatne, kto by
si ju rád neužil). Určitú rolu hrala aj politika, predovšetkým kontroverzná vojna vo Vietname alebo
boj za ľudské práva.
Hlavným cieľom tohto desaťročia bolo šokovať. A kde inde ísť tvrdo proti prúdu ako v
multikoltúrnom Londýne. Oproti tomu také Francúzsko si zachovalo vznešenosť a hononú módu, tým ale
u mladých módnych „revolucionárov“ samozrejme nemohlo uspieť, a tak zaznamenala úpadok.
Snáď najväčším idolom doby je vychrtlá a rozpustilá modelka Twiggy s obzvlášť dievčenským
vzhľadom. Svoje dlhé štíhle nohy zdôrazňovala pomocou novej revolučnej dĺžky sukní – mini. Kto však
bol jej prvým návrhárom nie je jasné. Ženy by svoje obľúbené mini určite radšej pripísali Mary
Quantovej, ale rovnako je možné, že tento skvelý „vynález“ vypustil do sveta Parížan Courréges.
Vďaka tolerancii a uvoľnenej atmosfére preberá hlavnú rolu Londýn, kde sa miešajú všemozné štýly a
kultúry. Obrovský vplyv majú hudobníc a to predovšetkým svetoznámi Beatles alebo Rolling Stones v
čele s charizmatckým Mickom Jaggerom. Vďaka týmto boybandom nastal obrovský boom v pánskej móde.
Ten bol ovšem najväčší v 70. rokoch vďaka hnutiu glam, ktorému dal vzniknúť David Bowie so svojimi
odfarbenými vlasmi, líčením, trblietkami a topánkami na opätkoch.
Je rok 1967 a v Británii je konečne povolená homosexualita a ovzdušie tak pripomína obdobie
pohodových 20. rokov. Na uliciach vídame odvážne a výstredné oblečenie s pop-artovými potlačami
(asi ťažko by sa hľadal niekto, kto by nemal Warholov farebný portrét Marilym Monroe, či už na
tričku alebo stene). Vzniká tzv.unisex, čo znamená rovnaké prvky v oblečení pre mužov aj ženy, a je
pravda, že v 60. rokoch často ani nepoznáte, či ide o muža alebo ženu. Ale nepripomína vám to
nedávnu módu?
Typickými prvkami sú čelenky, džíny do zvonu, kvetinové výšivky, indiánske peleríny, šperky aj pre
mužov, etno prvky, odhalené časti tela a priesvitné materiály. Členocia hnutí vyznávali magické
kulty, mimozmyslové vnímanie a v tejto dobe vznikol aj prvý horoskop. Ich slogan „Make peace, not
war“ poukazovalo na dĺžku vojny vo Vietname. Verili, že „láskou môžeme spasiť svet“.
Móda zaznamenala veľkú previazanosť s umením a to so štýlom op-art (Victor Vasarely) a už
zmienený pop-art (Andy Warhol). Hudobnými ikonami sú vedľa Beatles a Stoneov skupina Doors na čele
so spevákom Jimom Morrisonom, speváčka Janis Joplin a geniálny černošský gitarista Jimi Hendrix.
A ešte pár slov o (nielen) vtedajších módnych tvorcoch: Mary Quantová vynašla okre, možnej
minisukne aj nohavicový kostým a bola obľúbená aj netradičným využívaním materiálov. Na scénu
nastupuje Yves Saint Laurent, ktorý sa ujíma vedenia salónu po smrti Diora. V Paríži bol ale
nepochopený, a tak ho opustil. Po svojom návrate bolo jeho miesto nezákonne zabrané Marcem Bohanem
a Y. S. Laurent sa rozhodol otvoriť vlastný modelový dom. Už ako mladý bol veľmi talentovaný a mal
pred sebou vskutku žiarivú budúcnosť.
Pierre Cardin ako jeden z prvých rád experimentuje s materiálom. Originálny Paco Rabanne
zhotivuje svoje šaty zase z materiálov priamo neodevných. Legendárne sú jeho modely z oceľových
plieškov, plastov, plexiskla a podobne. Taliansko je nadobro uznávané a chce tvoriť aj svoj vlastný
rukopis. Typický je dôraz na materiál. Centrom je Rím, Florencia a Miláno. Na konci 60. rokov ale
revolúcia pomaly slabne a jej kolesá sa začínajú zadrhávať.
