Starosti s prípravou vianočných sviatkov majú aj známe osobnosti – tešia sa na nakupovanie,
vianočnú výzdobu bytu, nazdobený stromček, pečenie sladkostí a ďalších dobrôt aj známe vianočné
tradície a nezameniteľnú atmosféru.
Nazrieť do svojich domácností a hľadať tam možno aj inšpiráciu nás nechali známe české speváčky.
A tiež prezradili, či u nich chodí tradičný Ježiško, alebo módny Santa Klaus.
„Ja Vianoce milujem, sú to jedny z najlepších a najkrajších sviatkov, už kvôli nostalgii,
spomínam na svojich najbližších, ktorí už nie sú s nami, ale nad nami, sú mojimi sanjelmi trážcami.
Tradície dodržiavam aj tým, že robím adventné vence, a to nielen pre seba, ale aj pre priateľov.
Mám ich už od prvej adventnej nedele a každú nedeľu rozsvecujem sviečku. Pomerne skoro strojím aj
vianočný stromček, pretože okolo Vianoc mám veľa charitatívnych akcií či koncertov a málo času a
mám rada, keď už je byt nazdobený, môže byť aj trošičku gýčovitý, to patrí k Vianociam. Už tento
týždeň idem do záhradníctva, kde nakupujem rôzne vresy a výzdobu, aby som si urobila vianočnú
atmosféru aj na terase a potom tiež robím vianočné truhlíky oteckovi a mamičke na cintorín. Baví ma
to a teším sa, že to budem zase tvoriť, že si na to urobím čas.
Čo sa týka vianočných sladkostí, pečiem len jeden druh, to už celý národ asi vie, že pečiem
marokánky, a to „tony“, pretože robím výmenné akcie s kamarátmi. Monika Absolonová pečie vianočky,
ja ich s ňou mením za marokánky, jej mamička robí vianočného kubu, ja jej dám marokánky, ona mne
kubu. Moja sestra robí veľa druhov sladkostí, takže ja jej dám marokánky, ona mne ostatné dobroty.
Inak ich tiež rozdávam kolegom a kamarátom, pretože už som nimi známa. Začínam ich robiť po
nociach už od prvého adventu, ony sa skôr sušia a ráno, keď odchádzam, tak ich natriem čokoládou,
do večera uschnú a robím ďalšie.
U nás chodí s darčekmi Ježiško, chodil, keď som bola malá a chodí stále, pretože k nám,
českému národu, podľa mňa patrí. Dokonca mám už niektoré darčeky dlho vopred vymyslené, píšem si,
ktorých ľudí chcem obdarovať, aby som na nikoho nezabudla. Pokiaľ narazím na niečo krásne, tak to
kúpim len tak hoci aj v piatich exemplároch, ono sa to potom hodí, keď niekoho chcem neplánovane
potešiť, tak to nájdem. Vždy mám niečo do zásoby pre nečakané príležitosti.“
„Vianoce prežívam tradične, tradície sa snažím aj dodržiavať. Tento rok sa na ne obzvlášť teším,
pretože ich prežijem v okruhu mojich najdrahších. Budem chystať klasickú večeru, zemiakový šalát so
spústou zeleniny a k tomu pravdepodobne nejakú rybku. Čo sa týka štedrovečerných rituálov, tak len
zdobím stromček, nachystám výzdobu bytu, ale na náročnejšie manuálne práce, ako nejaké aranžovanie
a podobne, si netrúfam, adventný veniec mám od profesionálov. Pod stromčekom si rozkrojím jabĺčko,
či tam je hviezdička, proste klasika. Teším sa aj na nakupovanie darčekov, ktoré zásadne zháňam na
poslednú chvíľu a nie ako niekto po celý rok a je to potom hektické. Darčeky nám nosí Ježiško,
odmala si ho pamätám, a pokiaľ tu budem chodiť po svete, Ježiško nás bude navštevovať ďalej.“
„Snažím sa Vianoce ignorovať, pokiaľ to ide, ale potom nakoniec aj tak vyrážam zháňať darčeky.
Už niekoľko rokov si s manželom hovoríme, že si dáme po jednom darčeku, že nebudeme blbnúť, ale
nikdy to nevydržíme, hoci ten predvianočný zhon je protivný. Tak tento rok to napríklad výjde. Ani
veľmi nepečiem, len rohlíčky, ja totiž ani nič iného poriadne neviem. Sladkosti mi dodáva väčšinou
nejaká dobrá pani, tiež dobre piekla svokra, ale teraz už je staršia, tak už to nie je také.
K nám chodí pochopiteľne Ježiško, ale už to tam má u nás okukané, nájde tam dvoch stredne
starých ľudí, oboznámených so všetkými rituálmi, nemáme už doma žiadne deti. Niektoré Vianoce to
výjde, že príde dcéra Bára, ale teraz má priateľa na Morave, tak budú asi tam, takže asi budeme s
manželom sami.“
„To čo sa teraz deje cez Vianoce, nie sú Vianoce, keď už v júli sa ponúkajú ozdoby a vianočné
kolekcie, to je len komercia. Ja mám rada Vianoce, keď sa človek zíde s rodinou a priateľmi a či
pri tom budú tri darčeky, alebo žiaden, je nepodstatné. Hlavne, že sa stretnem s dcérou a jej
priateľam, to je to najdôležitejší. Problém je v tom, že si dnes môžu ľudia kúpiť všetko, ísť kam
chcú, chýba taký ten moment prekvapenia, ktorý sme mali, keď sa za boľševika nedalo nič kúpiť, ale
len zohnať. To sa nenakupovalo, ale zháňalo. Dnes už dieťa, pretože Vianoce sú predovšetkým pre
deti, nemá pocit, že by malo niečo očakávať a na niečo sa tešiť. Pokiaľ niekde vedú rodičia deti k
skromnosti, to je jedine správne. Potom deti ešte môžu očakávať pod stromčekom niečo, čo by
normálne nedostali. U nás nosí darčeky Ježiško, Santa Klaus nech si chodí inde, my máme Klausov
dosť.“
„Ja Vianoce chystám tak dva dni pred Štedrým dňom, aj keď si zakaždým hovorím, budúci rok to
urobím úplne inak. Darčeky nosí Ježiško, Santa Klaus určite nie. Inak to robím po vzore môjho
bývalého svokra, ktorý mi vždy hovoril takú jednu múdrosť – „všímaj si ma“. Takže ja si tých ľudí
všímam, viem, čo by si priali a pokiaľ je to v mojich možnostiach, tak im to dám. Mám potom radosť,
že som ich takzvane dostala.
Tento rok budem mať u seba po prvýkrát svojho syna a jeho priateľkou, takže to budú prvé
spoločné Vianoce a veľmi sa na ne teším, pretože mám tú jeho Terezku rada, mám ju veľmi rada, takže
si tie Vianoce naozaj užijem. Na Vianoce rada varím, a to aj z rýb, ale robíme tresky, kapra nie a
robím aj kuracie rezne.“
Zdroj fotografií: Fotolia.com, Irena Voříšková
