Keby sa naivná slovenská žena pozrela na ktorýkoľvek importovaný americký seriál a uvidela by v ňom
hrať samé krásne, štíhle, značkovo oblečené ženy s vlasmi čerstvo učesanými od kaderníka a nechtami
ako podľa šablóny, mohla by sa začať domnievať, že toto je americký štandard, že takto tam ženy
úplne bežne vyzerajú, a k tomu sa ešte naviac neustále na okolie usmievajú bielymi naleštenými
zúbkami. Avšak po prvej vlne Beverly Hills, Melrose Place a Priateľov sme všetci tak trochu
precitli zo sna. Spolu s tým, ako obyvatelia našej malej republiky pomaly bohatli a prví slovenskí
Kolumbovia začali objavovať Ameriku, aj k nám začali prenikať zvesti o tom, že americké ženy majú k
televíznym ideálom omnoho ďalej, než sme si mysleli.Moja sestra a jej manžel precestovali z USA pomerne značný kus a podľa toho, čo mi rozprávala, bola
sama vzhľadom sebevedomých Američaniek dosť šokovaná.
Hoci u nás bojuje s obezitou stále viac a viac ľudí, za oceánom je vraj naozaj veľká náhoda,
ak stretnete ženu, ktorá by sa vošla do veľkosti naších 40, o číslach 36 a 38 sa vraj vôbec hovoriť
nedá.
Ďalej údajne nemohla neprehliadnuť naozaj veľkú obľubu v tričkách veľkosti XXL, v ktorých
ženy tejto slobodnej krajiny chodili pokiaľ možno kamkoľvek. Čím väčšie a pohodlnejšie, tým lepšie.
V kontraste s touto módou všedného dňa ďalej doslova svietili červeno nalakované nechty ako
na rukách, tak na nohách, výrazné rúže v rovnakej farbe a nepríliš foremný účes. K obľúbenej obuvi
patria buď dobre rozchodené tenisky alebo letné žabky.
Na druhú stranu vo veľkomestách narazíte na ženy, ktoré vďaka svojmu lukratívnejšiemu
zamestnaniu, vyšším príjmom a čiastočne aj dodatkom v pracovných zmluvách chodia oblečené tak, ako
sa od ich postu očakáva. Teda ich tradičnou uniformou je samozrejme kostým. To, či im padne alebo
nie, už zase nie je až také podstatné a závisí to na prirodzenom ženinom jemnocite.
Rozhodne o seba ženy z veľkomiest asi viac dbajú, ale podľa môjho názoru je to tak asi všade na
svete. V malom provinčnom mestečku ani u nás na Slovensku nikto nechodí oblečený ako z časopisu a
rozdiel medzi oblečením dievčaťa z Hornej Dolnej a z našej metropoly je často dosť výrazný. Nech už
je to nedostatkom financií, alebo neexistenciou dobrých obchodov v dostatočne malej vzdialenosti od
domova.
Čo sa týka váhy, v Americe existuje dvojaký „ideál krásy“ – jedny ženy sú veľmi tučné, ale
vôbec im to zrejme nevadí, ostatné až úzkostlivo dbajú o svoj zovňajšok a postavu, chodia na
fitness, športujú, starajú sa o svoju pleť, vlasy. Starosť o vizáž je vlastne akýmsi ich koníčkom.
Aj vďaka tomu by sa dala Amerika nazvať krajinou protikladov.
Čo ale moja sestra vraj ocenila najviac, bolo to, že v tejto krajine sa všetky vaše komplexy
rozplynú ako ranná hmla. Absolútne tam totiž nerieši, či vám tričko ladí so sukňou, či sú vám
nohavice o trochu tesnejšie a sveter už zase o číslo menší.
To u nás by si takéto zdánlivé maličkosti okamžite všimla aspoň jedna miestna klebetnica a
opovržlivo by váš model prešla posmešným pohľadom, niečo šťavnatého by si k tomu ešte pridala pre
radosť a druhý deň aby ste radšej nevychádzali z domu. Ako vraví príslovie, iný kraj, iný mrav.
Alebo všade dobre, ale doma predsa len najlepšie?
