História módy: Románska móda

Dá sa povedať, že románska móda je paralelou byzantskej módy a čiastočne na ňu nadväzuje. Románska
móda ako taká vznikla v Európe, ktorá bola v tom čase zmietaná nájazdmi „barbarkých“ národov, akými
boli napríklad Sasi, Góti, alebo Vikingovia. Bola to doba sťahovania národov, označovaná aj ako
doba zmetkov, ktoré trvali niekoľko storočí. Jednotný sloh, čo sa týka umenia, v tom čase
nevznikol.
Románska móda ale znamenala prevrat v dejinách odievania vôbec, výrazne sa totiž začal líšiť mužský
a ženský odev.  Muži začali nosiť tuniku, ktorá nadväzovala na antickú tuniku a k nej začali
nosiť nový rvok, ktorým boli nohavice. Nový odev, nesúci ako prvky z doby sťahovania národov, tak z
Byzancie a antických tradícií. Tento odev vznikol aj vďaka politickej situácii, ktorá nastala vo
vtedajšej Európe. Najvýznamnejšou ríšou medzi vtedy novovzniknutými celkami bola Franská ríša,
vedená Karolom Veľkým (okolo roku 800 n.l.), neskôr sa stal aj Rímskym cisárom. Na troskách tejto
cisárskej ríše vyrástli štáty stredovekej Európy.

S koncom prvého tisícročia prišiel aj nový, náročnejší a zjemnenejší spôsob života. Podľa
románskych krajím, ako sú Francúzsko a Taliansko, sa po prelome prvého tisícročia presadil nový
sloh – románsky. Umenie sa dostalo do služieb cirkvi, ktorá ovládala stredovekú spoločnosť. Táto
spoločnosť bola výrazne triedne rozdelená a to sa silne prejavilo aj na románskom odeve. Móda
zatiaľ zostáva v rukách šľachty a duchovenstva. Odevy sa zo začiatklu vyrábali podomácky (ako som
už spomínal v článku o stredovekom odievaní jednoduchých ľudí), neskôr v remeselných dielňach, kde
pracovli nevoľníčky a koncom 11. storočia vznikli aj prvé krajčírske cechy.

Hodvábna tunika siahajúca po zem, s bohato zdobenými lemami sa stala základným mužským odevom
bohatých. Pod tunikou sa nosili plátené košele podobného strihu, ale o niečo dlhšie, teda trčali. K
tomu sa nosili dlhé nohavice, pripomínajúce pančuchy. Odev bol doplnený buď krátkym plášťom, alebo
pelerínou strihanou do zvonu, ktorá sa obliekala cez hlavu a používala sa hlavne do dažďa a na
cesty.

Ženský odev mal mnoho vrstiev, úplne zakrýval postavu (ako odev byzantský), takto sa
obliekali len ženy z vysokej spoločnosti, dodržiavali pri tom presné poradie v obliekaní
jednotlivých častí tohto mnohovrstvého odevu. Intimu – rímsku tuniku, pripomínal spodný biely
košeľovitý odev určený ako spodná bielizeň a mal tesné rukávy. Vrchný odev je podobného strihu, len
rukávy sú široké a lemy bohato zdobené. Tieto lemy prinášajú ďalšiu novinku do histórie módy, a to
že neboli len ozdobou a výrazným členením odevu, ale spevňovali aj samotnú tkaninu a slúžili aj ako
spojenie vo švoch. Aj ženský odev potom býval doplnený bohato riaseným plášťom.

O úpravách hlavy a odlíšení žien na vydaté a slobodné som sa už tiež zmienil v článku o stredovekom
odievaní prostých ľudí. Vydaté, bohaté ženy nosili väčšinou závoje, ktoré vymenili za obyčajné
plátené šatky. Jemné plátené rúšky potom obopínali bradu a zakrývali hrdlo. Slobodné dievčatá
vyšších vrstiev nosili viaceré obrúčky, čelenky a rozpustené dlhé vlasy. Nosili aj pôvabne riasený
závoj okolo hlavy, ktorý rovnako ako bohaté vydaté ženy začali nosiť miesto plátenej rúšky.

Muži nosili prevažne krátke vlasy. Účes nadväzoval na antickú tradíciu, odznakom vysokých
svetských a cirkevných hodnostárov bola brada, ako znamenie sily a moci. Obuv príliš rozmanitá
nebola, zaínala sa pomaly objavovať pretiahnutá špička. Toánky boli kožené, šité podomácky, ziahali
po kolená, niekedy do polovice lýtok.

V románskej dobe zostala móda uzavretá v užšom kruhu vysokej spoločnosti (ako dolkadá kronika
Karola Veľkého, podľa ktorej mali sedliaci nariadené nosiť odev nevýraznej farby, aby ich bolo
možno na prvý pohľad odlíšiť od urodzených ľudí). Medzi širší okruh ľudí sa móda ako taká dostávala
až pri vzniku zámožného meštianstva v časoch neskorej gotiky, kedy tiež vyvolala veľkú vlnu nevôle.
Ale o tom zase nabudúce.

Ilustrácie: Caro Gardavsky © Moda.cz/ Moda.sk 2006

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek