Jaroslava Procházková: „Nerobím kreatívne fantasmagorie, ktoré sa nedajú nosiť, ale ja tu módu robím pre ľudí.“

Ako ste sa rozhodla vytvoriť práve takú kolekciu, akú som na vašej prehliadke práve videla?
Čo bolo inšpiráciou?

U každej kolekcie si vyberiem materiál, farebnosť a napríklad štýl a dizajn vzorky, ktorý si
vymyslím a potom z toho robím skladačku, aby to bolo nositeľné a použiteľné ako celý šatník. Moje
klientky sú zvyknuté, že nerobím jeden kus, ale že, tak ako ste to videla na mojej prehliadke, je
to trebárs sveter, sukňa, šaty, kabát. Z troch, z piatich, zo šiestich kúskov sa dá urobiť šatník,
ktorý sa dá premieňať, vymieňať a vlastne je z toho šatník na celé leto alebo na prebiehajúce
sezónu.

Takže staviate na nositeľnosti?

Vďaka tomu, že to robím dlhú dobu – a je to aj také moje motto, že robím pre ľudí a o ľuďoch
– tak nerobím nejaké kreatívne fantasmagorie, ktoré sa nedajú nosiť, ale ja tu módu robím pre ľudí.
To znamená, že z toho robím celú skladačku a stavebnicu, aby to bolo použiteľné a variabilné.

Aké materiály a strihy ste v kolekcii jar / leto 2013 použila?

V tejto kolekcii som zvolila viskózu s akrylom. Viskóza je prírodný materiál a akryl tomu
dodáva dôležitú zvláštnosť a vlastnosť, že to je praktické. Nekrčí sa to, všetky modely, ktoré ste
tu videla, sa vyperú v práčke, roztrasú, zavesia a idete. Žiadne žehlenie, žiadne stláčanie,
jednoducho veľmi praktická záležitosť. Navyše tá viskóza je naozaj hrozne príjemná na leto, takže,
keď sa ľudia odvolávajú na to, že úplety nie sú na leto a na jar, tak moje klientky už vedia, že
jar a leto je proste v pohode, že to je hrozne príjemné, ľahučké , dobre sa to nosí a dobre sa to
udržiava. Tak preto používam práve viskózu.

Jarná a letná kolekcia je plná farieb, ale všimla som si, že vaša srdcovka je
červená.

Áno, to je. Červená rúž, červená farba, to je proste pre mňa základ. Ja milujem farby a stále
tie farby pchám do ľudí, do kolekcií a trošku som sa aj bála, že v tej šedi zimnej kolekcie na to
ľudí nebudú reagovať. Ale naopak, ľudia ku mne chodí kvôli tým farbám. Či sú to Češky, nech sú to
cudzinky, tak viem, že reagujú na tie farby, chcú ich vidieť a chcú ich nosiť. To je bezchybné, že
ja sa nepodriaďujem štýlu toho, čo sa nosí alebo čo sa očakáva, ja si robím svoje a ľudia ma preto
vyhľadávajú, takže to je naozaj úžasné.

A zákazníci sa farieb neboja?

Sú zákazníčky, ktoré mi na nejaké farby povedia „To ja nemôžem,“ potom si to ale vyskúšajú a
už to chcú. Mám zákazníčky, ktoré za mnou chodia a dôverujú mi. Keď im niečo odporučím, tak si to
obľúbia a potom sa vracajú, lebo vedia, že som ich posunula do niečoho nového a že sa v tom cítia
dobre. Na druhú stranu, keď si chce trebárs niekto niečo kúpiť a mne sa to nepáči a nepristane jej
to, tak ja to nikdy nepredám. Aj keby platila zlatom, tak proste v tom neodíde. Pre mňa je to
vizitka, keď sa v tom ženy dobre cítia, tak v tom aj dobre vyzerajú.

V úvode prehliadky ste povedala, že sa nezaoberáte módou, ale dizajnom. Môžete to
vysvetliť?

Ja sa nezaoberám módou ako prvotným cieľom, tým je pre mňa dizajn, pretože keď je
niečo módne, tak to nie je pre každého. A tá doba, kedy je módna zelená a všetci chcú byť zelení,
tak to nie je možné, keďže zelená málokomu pristane. Keď sú krátke sukne, tak niekomu pristane a
niekomu nie. Každý si musí nájsť sám seba, v čom sa cíti dobre a v čom vyzerá dobre. A to je
vlastne ten dizajn. Je jedno, či obliekate postavu do filmu, čo ja tiež robím, alebo robíte dizajn
na lampu. Ten celok musí mať dobré proporcie, dobrú farebnosť, dobré spracovanie, výborný detail a
o tom tá moja móda je. O tom dizajne. Ďalšia vec je, že niečo prejde tou dobou, kedy to je módne a
môžete to vyhodiť. Ale tie moje veci, tam je skutočne ťažko povedať, či je to nová kolekcia alebo
to bude za päť rokov aktuálne. Keď sa v tom dobre cítim a dobre v tom vyzerám, tak to bude módne
stále.

Keď sa vrátime k praktickej stránke, všimla som si, že niektoré modely boli
obojstranné.

Vďaka tomu, že to je jacquard, tak je to pozitív a negatív. Pracovala som s tým, aby to bolo
voľné, ležérne, aby sa to akoby otváralo, mávalo sa s tým a bolo to vidieť z oboch strán. Pre mňa
sú trebárs hrozne dôležité šály, ktoré ja robím naozaj veľké a dajú sa nosiť ako teplé šály v zime
alebo ako pléd, takže je to praktické a moje zákazníčky to tiež milujú.

Ďalší variabilný prvok som zazrela u krátkych šiat, ktoré si modelka po chvíľke stiahla
dole, a šaty boli náhle po kolená.

Tak za tieto šaty by som mala dostať Nobelovu cenu, keď to poviem úplne skromne. Tie šaty sú
dvojité a ten strih je tak urobený, že chudé dievčatá v tom vyzerajú výborne a aj tie širšie ženy v
nich vyzerajú hrozne dobre. Navyše sú veľmi sexi na denné nosenie a potom sa z toho jednoducho
urobia spoločenské šaty a ideme ďalej. To je dobre, že ste si toho všimla, myslím si, že to je
naozaj dobrý kúsok.

Dočítala som sa o vás, že rada zvyšujete ženám sebavedomie. Ako to robíte?

To je hrozne jednoduché. To si myslím, že ide veľmi dobre, pretože vďaka tomu, že
vidím tie proporcie, tak sa pozriem a vidím, čo má kto pekné a čo nemá moc pekné. Príde ku mne
zákazníčky a povie: „Ja mám veľké prsia, ja mám hrb, ja mám veľké nohy,“ to je všetko pravda, ale
vždy sa dá stavať na tom peknom a každý má na sebe niečo pekné. A to ostatné, napríklad keď má
niekto veľký zadok, tak sa dajú vypchávky na ramená a zrovná sa to symetricky. Alebo keď je niekto
širší, tak si myslí, že má nosiť dlhé saká a nemusí, naopak, krátke pomáhajú. Každá postava má to
svoje a musí sa nájsť dobrá farebnosť a dobrý strih. Je to všetko o tom, kto sa ako prezentuje.

Spolupráca so zákazníkom je teda pre vás kľúčová?

Je to moja profesia, robím pekné veci pre ľudí, aby sa dobre obliekali, a zároveň
tu musí byť symbióza. Ja tiež chodím k zubárovi a verím mu, že mi tie zuby opraví dobre, ku
kaderníkovi alebo si nechať opraviť auto. Nie každý tomu rozumie, nevidí to, takže by mala byť tá
spolupráca a tak by to malo fungovať.




Vyštudovala ste dve prestížne školy, Vysokú školu umeleckopriemyselnú (VŠUP) a Saint Martins
School of Art (dnes Central Saint Martins College of Art and Design), ako vás tieto štúdia vybavila
pre ďalší profesijný vývoj?

Na UMPRUM som študovala 6 rokov a v tej dobe, kedy ja som tam študovala (1979-1985
– pozn. red.), tak ten priemysel mal ešte veľké opodstatnenie. Potom keď chcete robiť umenie, tak
nemusíte vedieť remeslo. Na UMPRUM to rešpektovali a v každom ročníku sme mali možnosť vyskúšať
nejaký druh remeslá. Takže ja som naozaj vyšla vybavená tým remeselným podkladom, čo je pre mňa
veľmi dôležité. Ale zase som nemala taký ten rozhľad a rozlet ako tá škola v Londýne. Symbióza tých
dvoch škôl pre mňa bola veľmi dôležitá.




Ako spätne vnímate rozdiel v prístupoch VŠUP a Saint Martins School of Art?

Česká UMPRUM trvá šesť rokov a v Londýne to boli dva roky. Ja som v Prahe
vyštudovala umeleckú školu a som akademická maliarka a v Londýne som M.A., Master of Arts. Takže
tam už je to štúdium akoby skrátené a ide to hrozne rýchlo dopredu. Ľudia sú zameraní na to, aby
naozaj reagovali na trh, aby sa uživili. Ale v čase, keď som študovala UMPRUM, tak všetci boli
bohémovia a všetci boli umelci, stále chľastali – a boli skvelí. Ale keď sa niekto dostal na školu
v Londýne, tak ľudia boli hrozne zacielenie na to, aby to doštudovali a našli uplatnenie. Bola to
spústa peňazí a energie. A tak sa naozaj zameriavali na to, aby to doštudovali a našli prácu.
Vlastne je to tak, ako to funguje teraz v Čechách, ľudia sú ambicióznejší.




Máte obľúbených dizajnérov z radov Saint Martins? Alebo akékoľvek iné?

Veľmi inšpiratívna je pre mňa Japonka Junya Watanabe. Ťažko povedať. Trebárs
Giorgio Armani. Páči sa mi to veľkorysé poňatie, také, aké vlastne robím ja. Nie, že by som sa
chcela porovnávať s Armanim, ale že tam nie sú žiadne akoby detaily a že to je také veľké a sošné.




Aké máte plány do budúcnosti?

Ja by som chcela v budúcnosti tú moju produkciu rozšíriť do zahraničia. Je to taký
môj intenzívny plán, ktorému sa intenzívne zatiaľ nevenujem, ale viem, že mám veľa klientok zo
zahraničia. Povedala by som, že môj obchod má tak polku klientely domácej a polku zahraničnej a
viem, že o tie moje veci je záujem nielen z tej českej strany. Takže môj plán je expandovať ďaleko
viac mimo české územie.

Zdroj obrázkov: Halin Selasicz – Moda.cz/Moda.sk