Obezita – dá sa povedať „nemoc“, ktorá v dnešnej dobe pohlcuje našu civilizáciu v neuveriteľnej miere. Svetová zdravotnícka organizácia radí medzi ľudí postihnutých obezitou zhruba 400 miliónov ľudí, z čoho 20 miliónov tvoria deti vo veku do piatich rokov, čo bohužiaľ podnecuje zvýšené riziko chorôb, ako sú srdečné problémy alebo cukrovka typu dva. Obezita sa teda nevyhýba nikomu – deti, mladí, starí – všetko bez problémov zmetie. Mnohý odvážlivci sa proti nej snažia bojovať, avšak bohužiaľ často márne. Ako skutočne a efektívne zahnať túto obludu na ústup, aby konečne nám a našim blízkym prestala otravovať životy?
Smutným faktom je, že obézny ľudia si síce často a radi sťažujú na svoju beznádejnú a skľučujúcu situáciu s nadbytočnými kilami, avšak k tomu, aby ľútostivo reči vymenili za činy a konania, by ich človek nedotiahol ani párom volov. Pritom najdôležitejšie je jediné – obézny človek (podobne ako drogovo závislý) si musí sám uvedomiť, že takto to ďalej nejde, sám si musí uvedomiť, že potrebuje pomoc a že so sebou musí niečo robiť. U toho všetkého to začína.
Japonský vedci z Ósackej univerzity, v čele s odborníkom Hirojasu Isem, sa ohľadne stravovania dotazovali cca 3 000 dobrovoľníkov vo veku od 30 do 69 rokov. Zhruba polovina z mužských dobrovoľníkov a viac než polovina tých ženských priznala, že jedia až do pocitu úplnej sýtosti.
Ľudia, ktorí hltajú a naviac až do tej doby, kedy sa cítia úplne sýty, majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť dopracovať sa k nadváhe než ľudia, ktorí jedia po malých sústach, pomaly žujú a jedia len do doby, kedy sa cítia polosýti.
Japonský odborníci sa domnievajú, že hltanie spojené s dojedaním až do úplnej sýtosti je spojené s ľahkou dostupnosťou fastfoodov a ostatných „rýchlojedál“, ktoré sú ako na mieru ušité pre večne sa ponáhľajúcich a hektických ľudí, takže sa nemusia ani poriadne požuvať a stačí ich zhltnúť. Ako zbraň proti nadváhe potom odporúčajú pokojné prostredie spojené s pomalou konzumáciou jedla.
Všimnime si, že obézni ľudia majú k jedlu odlišný prístup než ostatní. U stolu trávia podstatne viac času, viac pijú (dokonca aj cez prežúvanie potravy) a predovšetkým hltajú tak, až to často vyzerá, že s ostatnými stolovníkmi závodia v tom, kto najrýchlejšie zlikviduje svoju porciu a zostanú mu sily na ďalšiu. Do úst si kladú príliš veľké sústa, ktoré skoro nežujú, len pováľajú jedlo zľahka v ústach a potom rýchlo zhltnú. Tým ale ochudobňujú svoje chuťové bunky, pretože tie dokážu jedlo plne vychutnať práve pri pomalom žuvaní a prehĺtaní. Naviac, náš mozog a žalúdok spolu
majú dohodu, že akonáhle je žalúdok primerane naplnený, vyšle mozgu signál, po ktorom by malo nasledovať ukončenie hodovania. Pokiaľ jeme pomaly a jedlo náležite vychutnávame, je všetko v poriadku, avšak pokiaľ jedlo rýchlo zhltneme, žalúdok je zmätený a signál o plnosti vyšle až v okamžiku, kedy sme prejedený. Keď totiž hltáme, zdá sa nám, že máme stále hlad a jeme až do pocitu presýtenosti. Pokiaľ jedlo pomaly vychutnávame po malých sústach, ktoré poriadne prežujeme, robíme tým službu nielen nášmu telu, ale aj našej psychike.
Akonáhle sa totiž sústredíme na malé sústa, vychutnávame oveľa lepšie arómu či oku lahodiaci vzhľad, takže sme nasýtení nielen fyzicky, ale tiež psychicky. Pokiaľ konzumujeme po malých sústach, pomaly a poriadne žujeme, nezjeme toho toľko, takže si na nás zákerná obezita len tak nepríde!
Zdroj fotografií: Fotolia.com
