Všetky sme sa ako malé dievčatká rady hrali s bábikami a k poriadnej bábike patril aj pekný
vyzdobený kočiar. Tak si každá z nás na prechádzke s mamičkou tlačila ten svoj ružový kočiarik s
bábikou v krajkových šatôčkach a všetky sme sa cítili náramne dôležité a zodpovedné. Priznám sa, že
ja by som tam najradšej miesto bábiky vozila sama seba, ale po tom, čo som dno kočiaru vlastnou
váhou presadla, sa tam nedal voziť ani starý papier do zberu.
Možno, že pre niektorú z vás sa kočiarik po rokoch stal zase aktuálnou záležitosťou. Teda už nie
pre bábiku, ani ako osobný dopravný prostriedok, ale pre očakávaného potomka či potomkov. Preč sú
časy, keď mladá mamička pred sebou tlačila kočiar veľkosti menšieho buldozéru, do ktorých by sa
bábätká vošli hneď v niekoľkých poschodiach. Jeden taký má moja babička stále ešte na povale a
skoro sa y neho asi stane historická atrakcia.
V dnešnej dobe je treba, aby kočiar bol predovšetkým bezpečný, priestorný a v neposednom rade
aj skladný. Zase máme obdobie baby-boomu, takže na uliciach denne stretávame mamičky s
najrôznejšími kočiarmi. Niektorá má radšej romantickú klasiku, iná vyznáva športový štýl, ďalšia si
obľúbila trojkolky. Po dedinách jazdia dokonca špeciálne terénne kočiare s širokými kolesami, aby
mamička na prechádzke nemusela zakaždým volať odťahovú službu, keď s kočiarom vojde na rozbahnenú
poľnú cestu. S modernými kočiarmi je omnoho jednoduchšia manipulácia ako skôr. V okamihu z nich
urobíte káričku a la golfky alebo provizórnu prenosnú postieľku. Dajú sa naozaj skvele polohovať.
Môžete si nastaviť či chcete, aby sa dieťatko dívalo na vás, tade šlo akoby v protismere, alebo aby
pozorovalo okolitý svet a malo pekný výhľad.
Konštrukcia sa vyrába z odľahčených materiálov, takže kočiar už nepripomína ťažké obrnené auto. Čo
sa týka manipulácie, je pri rôznych typoch kočiarov rôzna. Niekto sa pri trojkolkách sťažuje, že
jediné predné koleso si takzvane robí čo chce, ale keď sa mechanicky zablokuje, je na jazdu príliš
tuhé. Iný si ho zase nemôže vynachváliť, pretože sa s ním ľahšie zatáča. Pokiaľ máte viacerčatá,
musíte všetky hľadiská zvážiť ešte starostlivejšie. Kúpiť si môžete klasický double kočiar, alebo
môžete mať dva extra kočiare, ktoré sa dajú spojiť špeciálnou spojkou. Výhoda tohto riešenia
spočíva v tom, že pokiaľ chcete voziť napríklad s babičkou, každá z vás si vezme jeden kočiar a
hneď je polovica námahy preč. Ak chcete ísť sama, jednoducho si kočiare len spojíte dohromady.
Nevýhodou je ale pomerne veľká priestorová náročnosť, dva kočiare vedľa seba sú veľmi široké. Ak
môžem hovoriť z osobnej skúsenosti čo sa týka kočiarov pre dvojčatá, mojej sestre sa osvedčil typ,
ktorému aj osobne hovorím detský autobus. Deti v ňom totiž idú za sebou, ako keď idete v linkovom
autobuse. Všade sa s ním vojdete a všetka manipulácia je jednoduchšia. Pokiaľ chcete, deti môžu
sedieť alebo ležať aj naproti sebe. A navyše to vyzerá veľmi roztomilo.
A čo s kočiarom, keď bábätká vyrastú? Buď ho môžeme prenechať niekomu zo známych a na cene sa
dohodnúť, alebo existuje mnoho detských bazárov, kde idú kočiare doslova na dračku. Sama si ho tam
môžete aj kúpiť, pokiaľ neoplývate peniazmi. Keď budete mať oči otvorené, ľahko narazíte na
praktický zachovalý kočiar za slušnú cenu.
Takže prípadným budúcim mamičkám a oteckom prajem šťastnú ruku pri výbere toho správneho
kočiaru a deťom zase mnoho pekných snov na prechádzkach s babičkou a dedkom, ktorí ich budú
náležito rozmaznávať.
