Ktoré z vás zaujímajú dejiny z hľadiska umenia, môžu sa tešiť na moje články. Tie sa budú zaoberať
historickými odevmi žien a mužov v priebehu vekov vždy s obrazovými ukážkami. Iste, tieto poznatky
nájdete v múdrych knihách, ale ja by som ich rada ukázala na príkladoch z určitého obdobia. Veď kto
vie najlepšie, čo sa nosilo? Predsa umelci.Každý pozná egyptské pyramídy, ale čo ďalšie stavby, sošky, zbrane, nábytok, hudobné nástroje,
šperky a ešte ich kultúra a náboženstvo. Všetky tieto pozostatky nám pomáhajú odhaľovať, ako žili
Egypťania pred stovkami rokov. Napriek tomu, že nemali dostatočné prostriedky, vytvorili krázne
umelecké diela. Dovoľte mi, aby som vám niektorých z nich priblížila a zároveň ich použila ako
modely na prehliadku vtedajšej módy.
Faraón s rúškou nemes, bradou a ozdobnou suknicou s trčiacim cípom (Tuthmose I., Théby, 18. dynastia)Najmocnejším človekom v egyptskej ríši, ktorá sa rozliehala v údolí rieky Níl, nebol nikto iný ako
faraón. Podľa toho vyzeral aj jeho odev, ak sa tomu tak dá povedať. Základom vtedajšieho odevu
vôbec bola bedrová rúška. Tú mal faraón vytvorenú z plizovanej látky, ktorá mala vystužený cíp. Na
krku faraón nosil šperk alebo aj golier, pektorál.
Hovorí sa: „Podľa nosa, poznáš kosa.“ (drozda), ale faraóna zobrazeného v pyramídach poznáme
predovšetkým podľa koruny. Rovnako ako vtedajší Egypt, sa koruna skladala z dvoch častí – hornej
(bielej) a dolnej (červenej). Na korune bola aj kobra v bojovej pozícii. Tá mala v podaných
vzbudzovať úctu. Cepy mali stvárňovať výkonnú moc a mali tri pramene. Berla mala zymbolizovať moc
zákonodárnu.
Ďalší zo symbolov moci bola faraónova, väčšinou umelá, brada. Zavesenú za ušami ju nosila
napríklad aj Kleopatra. Dôležitým doplnkom bola rúška nemes, ktorú nosili panovníci na hlave.
Môžeme ju vidieť na známej Tutanchamónovej pohrebnej maske, ktorá bola v roku 1022 nájdená v Údolí
kráľov.
V žiadnych zdrojoch o Egypte som sa nedočítala, že by bol vtedy „pupok“ v móde. Skôr naopak.
Ideálom bola atletická postava. Napriek tomu ho Achnaton (faraón 18. dynastie) mal. Tu je dôkaz!
Myslím, že dôvod na to, že tento nemoderný prvok má len Achnaton, je ten, že ako jediný faraón sa
nechal zobrazovať realisticky dokonca aj v intímnych chvíľach s rodinou. Po smrti Achnatona
nastupuje na trón Tutanchamon a máme zase faraóna bez „pupka“.
Na druhom obrázku vitíme Achnatona s jeho ženou Nefertiti ako mu podáva kvet. Existujú
dohady, že je to kvet mandragory. Tá vraj pôsobí ako afrodiziakum. Faraón má bedrovú rúšky vpredu s
bohatou výzdobou a Nefertiti je v priesvitnom otvorenomrúchu. Obaja majú široké goliere. (18.
dynastia)
Vtedajší ideál bol úplne iný ako dnes, ale nie je sa čomu diviť, veď ideálna ženská silueta sa v
priebehu storočí stále menila a najskôr sa aj meniť bude. V Egypte sa pred viac ako štyroma
tisícročiami páčila štáhla tmavovláska s plochou hruďou.
Obyčajné ženy sa obliekali do priliehavých šiat na telo so širokými raminkami – kalasiris. Na
ne nosili kabátik s naznačenými rukávmi – messeset. Odev dopĺňali šperky podľa majetnosti – bohaté
nosili rovnako ako faraón zdobený golier z korálok, náramky, náčlenky… tanečnice si obliekali len
bedrový pás, ale bielizeň ako taká sa ešte nenosila. Na nohách sa v Egypte nosili sandále.
Účesy
Ženy aj muži sa vyhoľovali. Ženy potom na holých hlavách nosili parochne s účesom mikádo.
Zaujímavosťou je tzv. Thébsky kužeľ, ktorý nosili dievčatá a ženy na hlavách. Bol to vlastne tuk
zmiešaný s vonnými esenciami, ktoré sa postupne počas dňa uvoľňovali. Pôsobilo to ako prvotný
parfém. Zároveň sa rozpúšťal aj tuk Thébskeho kužeľa, ktorý premasťoval ženské vlasy. Muži si zase
nechávali na ľavom spánky jeden prameň vlasov – tzv. Horova lokňa. Tú obetovali chrámu, keď sa
stali dospelými.
Líčenie
Už pred 4000 rokmi Egypťania veľmi dbali o hygienu. Muži aj ženy si líčili viečka a robili si
linky. Tento starodávny make-up mal predovšetkým praktický účinok. Farba, ktorú používali, pôsobila
ako dezinfekcia.
Starovekí Egypťania mali veľmi rozvinutý kult posmrtného života. Verili, že do hrobu musí prísť ich
telo neporušené. Nesmelu si napríklad prepichnúť ucho kvôli náušnici a podobne. Napriek tomu
vyrábali nádherné šperky. Často používanými motívmi v umení boli predovšetkým Skarabeus a Horovo
oko. Ku každémy z nich za viaže mýtus.
Skarabeus je tmavý chrobák, ktorý žije v púštnych pieskoch
a dunách. Často ho môžeme vidieť, ako vali svoju guľôčku, obsahujúcu zárodky jeho potomstva. Pre
vtedajších Egypťanov bol symbolom vzniku a obnovy. Slnko, podľa starých Egypťanov, je podobné
nielen svojim tvarom guľke skarabea, ale ako slnko, tak aj skarabova guľka je zrodom a zárodkom
všetkého života. Preto skarabeus predstavoval slnko – kotúč, ktorý sa každý deň znovuzrodzuje.
Horovo oko sa používalo na amulety, ktoré mali zahojiť
rany. Horovi totiž jeho brat vypichol oko a ono sa zahojilo.
Niektoré prvky vtedajšej módy pretrvali až dodnes. Napríklad väčšina z nás chce mať snedú pleť ako
tmavovlasé Egypťanky. Bohužiaľ nám to naša klíma nedovoľuje, tak si chodíme ničiť kožu do solárií.
Linky, ktoré skôr pôsobili ako dezinfekcia, sú dnes vecou krásy. Rovnako ako v starovekom Egypte aj
na dnešné odevy sa stále používajú ľahk splývavé materiály a raz za čas sa instávajú aj plizované
odevy a aj vtedajšie sandále pripomínajú dnešné žabky.
