obyčajných ľudí, ktorý naozaj za veľa nestál a boh vie aký pohodlný tiež nebol. Za to odev vladárov
a majetných ľudí, odráža všetok lesk, slávu, bohatstvo a moc svojho vlastníka. Práve v stredoveku
najviac platilo pravidlo. „šaty robia človeka“.
byzantské a románske. (s tým, že románsky sloh akosi „vyšiel z módy“, a na jeho mieste sa rozvinula
gotika).
Keď sa cisár konštantín Veľký so svojim dvorom presťahoval do mesta Byzancie, dal týmto
počinom základ byzantskej kultúre a začal rozkvet Východorímskej ríše. Bohužiaľ týmto spôsobil aj
rozklad rannokresťanskej cirkvi, ktorá sa postupom času rozdelila na dnešnú Rískokatolícku cirkev a
cirkev Pravoslávnu. V Pravoslávnej cirkvi sa byzantský odkaz výrazne zakorenil a možno ho dobre
pozorovať dodnes a to predovšetkým v Rusku, kde sa postupom času uplatnil najviac a stal sa
tradíciou.
Mesto Byzancia bolo po príchode cisára premenované na Konštanínopol (dnes ho poznáme pod
názvom Istanbul). Krátko na to tu vznikla vo svojej dobe najvýznamnejšia ríša, ktorá bola značne
centralizovaná a mocná. Táto ríša trvala celých 12 storočí a stala sa centrom pre celú východnú a
juhovýchodnú Európu.
dvorných ceremónií, denne pripomínalo výnimočnosť jeho osoby, jeho kult bol veľmi okázalý a odrážal
sa celkovo v byzantskom umení samotnom. Preto môžeme oblečenie vládnucej triedy citeľne rozpoznať z
výtvarných diel (hlavne z nástennej maľby a mozaiku v Ravenne). Odev jednoduchých ľudí ale príliš
známy nie je.
Po osem storočí byzantský odev ovplyvňoval celú Ruskú ríšu a aj východnú Európu a udržal sa
tu temer bezo zmeny.
Byzantská móda ako taká poukazovala na obliekanie Ríma v časoch cisárstva. Skladala sa z
vrchného a spodného antického odevu. Základom bola tunika, s dlhými rukávmi siahajúcimi na zem.
Odievanie vysokej byrokracie a ostatných úradníkov ovplyvňoval dvorný ceremoniál. Splývajúca úzka
dlhá tunika siahala až po zem, zahalenie postavy bolo prísne a odev bol bez riasenia.
prešitý napríklad zlatými niťami, alebo pošitý drahými kameňmi a ozdobený rôznymi ornamentami
(často trebárs symbolom kríža), tvoril dojem akejsi nehybnosti, večnosti a vznešenosti. Tieto
brokáty boli najčastejšie zdobené rôznymi geometrickými dvarmi, či už to boli kruhy, štvorce,
hviezdičky alebo už spomínané kríže. Symbolom dôztojnosti a nadradenosti sa potom stal plášť
zhotovený z tuhého brokátu, neriasený. Celá postava sa v ňom úplne strácala a bolo na ňom možno
rozpoznať výrazné znaký úradných hodností.
Veľmi drahé plášte nosili muži cisárovej družiny. Isársky plášť bol nafarbený na purpurovo,
čo bola tmavo modrá až fialová. Táto farba bola najvzácnejšia, lebo na jej výrobu bolo treba
vyloviť a rozdrviť státisíce morských ulitníkov. Jej získavanie bolo časovo veľmi náročné a drahé.
Cisársky plášť bol potom ďalej (aby to nebolo málo) zdobený zlatom a najdrahšími kameňmi. Hodváb
bol dovážaný z Číny po takzvanej hodvábnej ceste, čo trvalo celé roky. Karavány museli byť veľmi
dobre ozbrojené, aby úspešne dorazili s hodvábom do Európy, alebo späť do Číny s utŕženými
peniazmi.
nosili široké tuniky košeľového strihu, pod nimi mali spodnú tuniku s priliehavými rukámi, dlhými
po zápästie. Vrchná tunika mala zase široké rukávy.
Hodváb sa pre byzantskú ríšu stal jedným z najdôležitejších a najcennejších tovarov. Na dvore
a u majetných ľudí úplne nahradilo vlnené tkaniny, ktoré sa potom stali odevom nižších vrstiev.
Vzory aplikované na dvorný byzantský odev sa stali základom všetkých ornamentov v celom stredoveku.
Ale práve tento ťažký a przdobený materiál sa tak vo výsledku stal absolútnym protikladom antického
ľahkého a vzdušného odevu.
No, teda neviem, či by sa mi chcelo vyzerať a cítiť sa ako balvan a ledva sa pohnúť. Zaplať
pán boh za tepláky a vyťahané tričká 🙂
Ilustrácie: Caro Gardavský © Moda.cz/ Moda.sk 2006
