určuje vysoká šľachta, ostatní ju len kopírujú a prispôsobujú svojim praktickým potrebám. Novinkou
tejto doby je ale vznik väčších miest a postupne sa vzmáhajúceho meštianstva, ktoré zakladá cechy
(gildy) a remeselná výroba (napríklad krajčírska) sa z hradov presúva do miest.
prinášajú mnohé znalosti vyspelých arabských krajín. Začínajú sa pestovať nové plodiny, dovážajú sa
parfémy, rôzne predmety zo slonoviny alebo kože, ale aj nové druhy tkanín ako napríklad hodváb,
bavlna, jemné vlnené a mušelínové tkaniny. Svetská moc hromadí nesmierne bohatstvá a zakladá si na
vytváraní kultúrnych hodnôt. Kvôli poddanstvu sa ale rovnako prehlbuje kultúrna zaostalosť väčšiny
krajín. Hladomor a hygiena na otrasnej úrovni privádzajú medzi chudobný ľud mor a iné choroby.
Prítomnosť parazitov je absolútne bežnou súčasťou bežného života.
Odev týchto chudobných ľudí sa prakticky nezmenil od románskej doby. Výnimku ovšem tvorí
bohatnúce meštianstvo, ktoré si môže dovoliť všelijaké módne kreácie podľa vlastného vkusu.
Bohužiaľ len dočasne! V 14. storočí totiž vzniká odevný zákon, ktorý naráža hlavne na to, že už nie
je možné rozoznať stav, alebo hodnosť ľudí, pretože sa trpí, že sa každý oblieka púodľa svojho.
Tkto potom nie je jasné, či je ten alebo onen princom, šľachticom alebo mešťanom. Zvláštny odev
musia nosiť ľudia patriaci na okraj spoločnosti, ľudia ako sú kati, neviestky a malomocní.
V Európe sa kultúrnym a politickým centrom stáva Francúzsko. Vzniká nový životný štýl, nové
spôsoby správania a etika vôbec. Tá sa potom stáva dedičstvom európskej vzdelanosti. Žena sa v 12.
storočí dostáv na vysokú spoločenskú úroveň. Krása je ale spájaná s mravnosťou a tento ženský ideál
je uctievaný po celú dobu rytierstva. Rytier slúži svojej dáme oddanosťou, vernosťou, láskou a
dvornosťou. Na dôkaz toho nosí napríklad odev vo farbách, ktoré má jeho vytúžená v obľube.
Súhlasnou farbou sa tiež vyjadruje priateľstvo a poddaní sa preto v obliekaní prispôsobujú farbám
svojich pánov. Ideálom mužskej krásy sa stáva jemný až zženštilý mladík.
to možno spozorovať na gotickej architektúre. Pre takto ovplyvnenú módnu siluetu sa stáva
estetickým ideálom ženská postava, mierne prehnutá do písmena S. Vďaka novovzniknutým krajčírskym
cechom a ich majstrom je tvorený už dokonale prepracovaný odev, ktorý sa perfektne prispôsobuje
tvarom svojho nisiteľa a napomáha zámernej módnej štylizácii postavy. Šľachta preto veštky svoje
zakázky smeruje do miest a necháva si odev zhotovovať u najvýznamnejších krajčírskych majstrov. V
Prahe bol prvý krajčírsky cech uznaný v roku 1318. Toto cechové zriadenie rozdelilo mestské
obyvateľstvo na rôzne skupiny, podľa typického odevy vypracovaného na dané potreby, prislúchajúce
profesii objednávateľa.
Košeľovitá suknica je základným mužským odevom, v rannogotickej dobe siaha po kolená. Neskôr
sa vrchným odevom stáva upnutý kabátec a musí sa preto zapínať radom gombíkov. Kabátec je odevom
výhradne pre šľachticov a mešťanov. Novinkou sú aj vsadzovacie rukácy, tvarované podľa oblúk
ramenného kĺbu a všité do prieramku. Rukávy sú zdobné farebnými podšívkami, lemujú ich kožušiny,
ich dĺžka a tvary sú rôzne.
V Čechách sa dlhým cípom údajne hovorilo „pachy“, lebo sa vraj za postavou ťahali ako pachy.
V 14. storočí sa kabátec skracuje až tesne pod pás, čo sa nepáči mravokárcom, ktorí sa (ako sa je
možné dočítať z mohučskej kroniky Maximiliána I.) čertili nad neprimeranou krátkosťou moderných
kabátcov, ktoré mladíkom ani nezakrývajú pohlavie a zadok (taká blamáž!). Tento krátky kabátec je
potom doplnený opaskom, na ktorom je zavesený krátky mečík, mešec alebo malá taštička. Bežnou
súčasťou mužského odevu je aj plášť – pelerína s kuklou. Muži si tiež starostlio kučeravia vlasy,
na to používajú horúce želiezka a holia sa poväčšinou hladko, aby dali najavo svoju vzdelanosť,
jemnosť a nežnosť.
švov a záševkov tesne obopína postavu. Iťahuje sa šnurovaním alebo drobnými gombíkmi. Sukne majú
vzadu vlečku, ktorých dĺžku a spôsob nosenia upravovali predpisy. Rovnako ako v románskej dobe sa
odlišuje vydatá žena od slobodnej pokrývkou hlavy. Tá pôvabne rámuje tvár a zahaľuje krk. Nosia sa
aj krajkové čepce, ktoré priniesla francúzska móda. Slobodné dievčatá nosia vlasy voľné, zapletené
do copoov alebo kučeravé. Tiež používajú rôzne ozdoby ako je napríklad vienok, ktorý bohaté
dievčatá nosia z perál a drahých kameňov. Dievčatá jednoduchšieho pôvodu nosa vienky z kvetín,
alebo papeirových a voskových imitácií.
Jednoduchý štýl odevu dával vyniknúť rôznym ozdobám. Obľúbené u vznešených ľudí boli zlatom
pretkávné damašky, zdobené kožušinou a veľmi cenné. Najvzácnejšou a najdrahšou kožušinou je
hermelín, čo je zimný kožúšok hranostaja. Podľa čiernych bodiek na hotovom odeve je možno spočítať,
koľko hranostajov bolo na tento kus treba. Hermelí prislúcha výhradne vysokým cirkevným a svetským
hodnostárom. Ako ozdoby sa používajú aj rôzne drobnôstky a zvončeky zo striebra alebo zlata.
Ženy ich nosili okolo pásu alebo si nimi lemovali výstrihy. Muži ich nosili najčastejšie na
topánkach. Najväčšej obľube sa tešili v Nemecku, kde sú skoro (v 14. storočí) zakázané.
Neodmysliteľným módnym doplnkom sa stáva vreckár, ktorý sa v podstate transformoval na dnešnú
kabelku.
Gotická obuv je všetkým notoricky známa. Dobové nariadenia obmedzovali dĺžku špičky, ktorá
určovala spoločenské postavenie. Chôdza v takýchto topánkach nie je najľahia, preto je treba špičky
priväzovať drobnými retiazkami ku kolenám. To sa ale týka len vyššej šľachty a tá z praktických
dôvodov nosila tieto topánky len občas. Gotická móda mala ako taká vo svojej dobe veľa odporcov,
jej výstrelky boli ale prelomové, čo sa týka histórie odievania.
Ilustrácie: Caro Gardavsky © Moda.cz/ Moda.sk 2006
