Ovocie pre naše telo predstavuje cenný zdroj vitamínov, minerálov, vlákniny a ďalších dôležitých
látok. Tepelne nespracované je zdravšie, obsahuje naviac aj veľké množstvo antioxidantov.
Okrem toho, že by sme mali uprednostňovať surové, čerstvé plody, tiež by sme mali vyberať viac
ovocie z domácej produkcie a dávať mu prednosť pred importovaným. Prečo? Vraví sa, že naše telo je
geneticky prispôsobené tej potrave, odkiaľ pochádzame. Takže pokiaľ sme Slovania, naše telo
napríklad horšie spracováva citrusy, než telo juhoeurópanov. V lete, kedy je ovocia dostatok, je
najlepšie z troch odporúčaných denných porcií ovocia, do dvoch zaradiť tuzemské plody.
Menej energeticky výdatné, to znamená, že obsahuje menej kalórií, je ovocie, ktoré obsahuje viac
vody. Také plody sú potom vhodné aj pre redukčné diéty.
Nízku energetickú hodnotu majú napríklad citróny, pomaranče, jahody, ríbezle ale aj jablká.
Tieto druhy majú do
50 kJ (200 kcal) v 100 g. A tiež melóny (16 kJ), ktoré považujeme za ovocie, ale je to
vlastne zelenina.
Naopak najviac
kalorické sú banány, hrozno a slivky, ktoré obsahujú vysoký podiel cukru. O niečo lepšie s
cukrom na tom sú
marhule, čerešne, kivi a ananás. Musíme si ale uvedomit, že ide o jednoduchý ovocný cukor,
ktorý naše telo lepšie spracuje. Takže je v každom prípadě lepšie dať si miesto veterníku alebo
rakvičky ako dezert čerstvé ovocie.
Pri ovocnom maškrtení ale pozor na
džúsy a ovocné šťavy, ktoré bývajú väčšinou prisladzované. Je treba si prečítať na obale
džúsu obsah sacharidov, ktoré výrobok obsahuje. Zradné je aj
sušené ovocie, ktoré dokáže zahnať chuť na sladké a čiastočne nás zasýti, ale má
niekoľkonásobne väčšie množstvo cukru než ovocie čerstvé.
V lete si môžeme dopriať ovocie cenovo výhodné a je ho na trhu aj väčší výber, takže to je
príležitosť pre výrobu letných ovocných šalátov.
Ich základom býva väčšinou jablko. Je významné aj preto, že obsahuje pektíny, je tiež bohaté
na vitamíny a minerály. Exotické ovocie, ktoré využívame hlavne v zime alebo na jar môžeme nahradiť
ovocím z vlastnej záhradky, lesa alebo na tržnici kúpiť prebytky pestovateľov. Na trhu už sú
jahody, bohaté hlavne na vitamín C a mangán,
maliny obsahujú zase okrem vitamínu C a A predovšetkým vápnik, horčík, draslík a železo, ale
aj pektíny,
ostružiny majú hlavne veľa vitamínu C a tiež medi a horčíku.
Čučoriedky sú zase veľmi bohaté na vitamín C, vitamíny skupiny B, beta-karotén, z minerálov
to je horčík a vápnik.
Egreše nám dajú vitamín C, vitamíny skupiny B, horčík, vápnik a draslík, ríbezle aj vitamín
C – zvlášť
čierne ríbezle, ktoré majú aj veľké množstvo draslíku a jeho plody významne ovplyvňujú
látkovú výmenu v našom organizme.
Marhule obsahujú beta-karotén, vitamíny skupiny B, sú bohaté na železo, draslík, horčík a
vápnik, mangán a meď.
Broskyne zase okrem týchto vitamínov majú veľké množstvo horčíku, draslík a vápnik a sú
močopudné.
Čerešne a višne prospievajú ľudskému organizmu vďaka beta-karoténu, vitamínom skupiny B,
draslíku, vápniku a železu – podporujú krvotvorbu.
Hrozno – jeho šupky sú bohaté na vlákninu, hrozno obsahuje aj vitamíny skupiny B a vitamín
C, z minerálov mangán, horčík a draslík.
Potrebujeme niekoľko druhov ovocia – napríklad jahody, marhule, broskyne, melón, maliny, jablká,
pridať môžeme aj banány a hrozno. Ovocie nakrájame na kúsky a ako nálev použijeme šťavu vytlačenú z
pomaranča, alebo trochu ovocného džúsu. Nie je už treba šalát prisladzovať, prípadne len pridať
trochu medu do nálevu.
Výdatnejším variantom šalátu je, keď použijeme miesto zálievky nízkotučnú kyslú smotanu,
alebo jogurt. Na ozdobu možno posypať šalát v miskách drvenými lieskovými orieškami či opraženými
ovsenými vločkami.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
