Snažíte sa dodržiavať pitný režim a vypiť až dva litre vody denne? Vzhľadom k neustálemu
škvŕkaniu v bruchu si ale o vás okolie začína myslieť, že ste zjedli žabu a na nohách vám rastú
svaly šprintéra, keďže si na toaletu musíte dobehnúť aj niekoľkokrát za hodinu? Tak vedzte, že
norma dvoch litrov tekutín denne nie je ničím podložená a môžete pokojne ubrať!
Roky platí zažité pravidlo, že človek by mal vypiť denne aspoň 8 veľkých pohárov vody – alebo
iných tekutín, čo sú asi 2 litre, okrem iného aj preto, že viac než 60 % ľudského tela tvoria
tekutiny a je dôležité, aby dochádzalo k stálej výmene telesných tekutín. Dostatočný príjem tekutín
vraj tiež podporuje správnu funkciu obličiek a ďalších orgánov. Je to ale skutočne tak? Potrebuje
naše telo skutočne až 2 litre tekutín denne? Veď vypiť dva litre vody pre mnohé z nás znamená dôjsť
si niekoľkokrát za hodinu na toaletu a z brucha máme temer akvárium.
Nedostatočný príjem tekutín znamená niektoré riziká aj pre srdce, cievy a celkovú
obranyschopnosť organizmu. Primerané zásobovanie organizmu vodou je základným predpokladom správnej
funkcie obličiek, ktoré z krvi filtrujú do moču škodlivé látky z tela. Čo sa týka obehovej sústavy,
krv sa pri nedostatku tekutín zahusťuje a pre srdce sa stáva namáhavejším dopraviť potrebné
množstvo krvi – vrátane živín a kyslíku – do mozgu, zažívacieho traktu a podobne – preto je častou
známkou nedostatku tekutín únava. Naviac má hustejšia krv väčšiu tendenciu zrážať sa a hrozí tak
embolizácia, mozgová mŕtvica alebo pľúcna príhoda. Pre tráviaci trakt je prísun tekutín nevyhnutný
pre vlastné správne trávenie aj správne zloženie stolice.
Človek, ktorý dodržiava pitný režim tiež nespotrebováva toľko energie na vyrovnávanie
regulačných mechanizmov v tele, čo potom v prípade infekcií, úrazov alebo iných zvýšených nárokov
na organizmus, pomáha sa lepšie vyrovnať s týmito problémami.
Na druhú stranu niektoré moderné výskumy preukazujú, že človek nemusí vypiť toľko tekutín, koľko
sa hovorí – spomínané aspoň dva litre. Autori najnovšieho amerického výskumu tvrdia, že telo nás na
úbytok tekutín prirodzene upozorňuje pocitom smädu a nie je dôvod, prečo zásobovať telo vodou
naviac. Medzi ľuďmi panuje presvedčenie, že množstvo vypitých tekutín ovplyvňuje vyplavovanie
toxínov z tela, tlmí bolesti hlavy, znižuje chuť do jedla a prospieva zdraviu pokožky.
Autori štúdie potvrdzujú, že dehydratácia tela je skutočne nebezpečná, ale neexistuje žiaden
vedecky potvrdený dôkaz, že by pitie veľkého množstva vody malo pozitívny vplyv na zdravie.
Spochybňujú aj prínos pitia vody proti bolesti hlavy, pozitívny vplyv na vylepšenie vzhľadu pleti –
hoci dehydratácia skutočne vzhľad a zdravie pokožky môže ovplyvniť, neexistuje vraj dôkaz o tom, že
by ju veľké množstvo vypitej vody vylepšilo.
Uvedení vedci si ani nemyslia, že nejak pomáha odporúčané množstvo vody pri redukčných
diétach. Podľa nich by malo úplne stačiť, ak človek vypije za deň 1,2 litra vody – pokiaľ ide o
ľudí žijúcich v miernej klíme s bežným telesným rytmom, iné odporúčania ale platia pre športovcov,
ťažko pracujúcich a osoby, ktoré sa nadmerne potia a podobne.
Koľko vody máme vypiť, aby sme pre seba urobili to najlepšie? Záleží na spomínaných klimatických
podmienkach, koľko vody strácame potením, dýchaním, hnačkami alebo močom. Zvolíme asi teda zlatú
strednú cestu medzi odporúčaniami a riadime sa aj skúsenosťami, či nás pri dehydratácii bolí hlava
alebo máme iné problémy. Nemusíme sa ale stresovať, či sme naozaj vypili odporúčané množstvo
tekutín denne. Naviac prijímame vodu v potrave – ovocí, zelenine, polievkach – záleží teda aj na
zložení jedálnička. Ďalej záleží aj na kvalite prijímaných tekutín a ich obsahu. Napríklad nemožno
odporúčať veľké množstvo minerálnych vôd, pretože zaťažujú organizmus obsahom minerálnych látok,
ktoré sa potom musia z tela vylúčiť a s nimi sa stráca aj voda, takže výsledný efekt je prakticky
nulový.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
