NavrhNavrhovaniu a realizácii spoločenských, svadobných ale aj tanečných šiat sa Eva Urbánková
venuje od roku 2000. Niekoľko rokov navštevovala ateliér akademickej maliarky Jany Rozkové. Je
absolventkou Vyššej odbornej školy odevného návrhárstva a Filozofickej fakulty Masarykovej
univerzity v obore Sdružená uměnovědná studia. Teraz študuje navazujúce magisterské štúdium oboru
Srovnávací uměnovědná studia.
Eva Urbánková má za sebou desiatky prehliadok a výstav v oblasti odevného desingu aj spokojných
nositeliek originálných modelov. V priebehu minulého roku bola jej tvorba prezentovaná v rámci
významných českých udalostí ako je veľtrh STYL KABO v Brne (TOP STYL DESIGNER), finále prestížnej
súťaže Svadobné šaty roku 2008 alebo módna prehliadka návrhárov v Libereckom centru Babylon, pri
Večeru bez hraníc na podporu medzinárodného projektu Crossroads 2008.
Výstava v Dome pánov z Lipé zahrňuje výsledky jej dosavadnej tvorby – obrazy (olejomaľby),
návrhy modelov a originály ručne maľovaných šiat z hodvábu. Vystavené sú tu aj šaty známe zo súťaže
Svadobné šaty roku 2008.
Eva Urbánková a jej poézia módy
Ako sa dá vyjadriť dnešná doba? Aká je epocha v ktorej žijeme?
EVOKÁCIA ŽENSKOSTI MALIARKA – HARMÓNIA, PREHOVÁRA SVOJIM DIELOM
„Čo je dnešok? Je to suť starých poriadkov posprejovaná ostrými znakmi grafitou.Suť znovu
pozbieraná a zložená do bizardných foriem. Foriem disfunkčných, prázdných – šokujúcích,
pestrofarebných. Presne toto je dominantný prejav nášho postmoderného sveta. Sveta, ktorý sa radšej
hrúti do svojej vnútornej rezignácie, než by sa snažil o pochopenie kurzu spoločnej globalizovanej
plavby. Plavby, kde kormideľník nepotrebuje kapitána a cestujúci nepoznajú lodnú posádku. Len
kapela štekavo vytrubuje…, pretože dirigenta spláchla vlna arogantnej ignorancie…” Bc.
Rostislav Zigo (uměnovědec)
… s o to väčším potešením som prijal ponuku – uviesť na brnenskú kultúrnu scénu maliarku a módnu
návrhárku Bc. Evu Urbánkovou, DiS. V čom tkvie výnimočnosť tejto umelkyne? Predovšetkým v tom, že
nepostráda vnútorný štruktuálny poriadok – ten večný a univerzálne platný. Takýto rád totiž nie je
len subjektívnym prejavom umelca, ale je organickou súčasťou sveta nadzmyslového. Sveta, kde jeho
pôsobenie dokážeme vnímať skôr citom a intuíciou, než rozumom a logikou. A práve z takéhoto rádu
vychádza základný inšpiračný prameň Evy Urbánkové.
Z jej umeleckého prejavu k nám neustále prehovára symbolika, ktorou maliarka vyjadruje
vesmírné princípy a archetyp ženskosti. Svoju vnútornú výpoveď umocňuje zámernou expresivitou ako v
kompozízii tak v technike maľby. Avška autorkyna osobitá autentičnosťje daná predovšetkým jej
koloratúrnym rytmom, kedy prostredníctvom pastózneho nanášania ezotericky ladených farieb
legátovými ťahmi štetca dokáže sprítomnenú dynamiku daného výjavu „zmraziť“ v bezčasovosť. Ako by
sa hudobníkovy podarilo petrifikovať harmóniu orchestrálnej skladby v nekonečne dlhý vnem
poslucháčov – a to práve vďaka pozvolnému tónovému „vyhasínaniu” v majstrovsky „znelej pomlčky”.
ŽENA – to je permanentný fenomén, ktorý sa u Evy Urbánkové vyskytuje ako v maľbe, tak v
odevnom návrhárstve. Nejedná sa však o nejakú konkrétnu ženu, ale o univerzálne platný princíp,
ktorý na plátnach i v modelácii šiat evokuje archetipyckú predstavu Jungovské animy.
V odevnom návrhárstve sa Eva Urbánková zameriava skoro výhradne na tvorbu dámskych šiat,
pričom jej kolekcia obsahuje skôr typy dlhších prevedení, než modely kratšie. Metódou premysleného
strihu (za prispenie účelovo „porezaných” rozparkov, asymetrického zakončenia a fantazíjnej
farebnosti) dosahuje autorka efektu istej samonosnosti modelu. Šaty sa tým pádom predstavujú ako
sám o sebe vypovedajúci estetický celok, ktorý nás síce nijako neprovokuje, ale obsahuje „v sebe”
ono posolstvo dokonalej ženskosti. Až práve túto dokonalú ženskosť môžeme považovať za istú
latentnú provokáciu pre našu zmyslovú predstavivosť, podvedome hľadajúci snúbenie obsahu a formy.
Farba je obecne vzatá pre návrhárku Urbánkovú dôležotou záležitosťou. Počiatočné úvahy nad
novým modelom nie sú totiž spojené len s otázkou strihu a výslednej tvarovej konštelácie.
Jadrom prvotného uvažovania je i predstava o výbere farieb (resp. farebných valérov) s
dôrazom na ich rozmiestenie tak, aby s plánovanou siluetou diela tvorili symbiotický celok. Až
potom sa zhotovuje strih a dislokujú miesta určené ku kolórovaniu. Následná maľba na hodvábie je
pre Evu Urbánkovou podobným sebavyjadrením ako samotná maľba obrazov.
Voľbu „farebných prístupov” návrhárka systematizuje prevažne do dvoch organických celkov. Vo
svojej zdobnosti potom ovšem uplatňuje kažký zvlášť. Prvý a dominujúci celok vychádza z „večných ”
farieb mystických svetov. Jedná sa o celé spektrum farebných tónov od žltej až po oranž ďalej o
vejár odtieňov farby modrej. Druhý celok pracuje s kombináciami čiernej a červenej farby. Týmto
druhým farebným súborom nám autorka približuje život vo svojej emocionálnej prudkosti. Preto onen
čierno – červený svet nachádzame na modeloch pripomínajúci „španielský juh”, zatial čo „mystickou
farebnosťou” vynikahjú dlhé róby, ktoré v tvorbe Evy Urbánkové prevažujú. Dôvodom k náklonnosti k
dlhším šatom je bezpochyby práve tá jedinečná možnosť vytvárať na, pozadí harmonických strihov,
vjem ženskej dokonalosti platný rovnako tak dnes ako v dobách dávných aj budúcích. Odevná tvorba je
tak pre autorku akýmsi zavŕšením jej výtvarnej snahy: znázorniť ženu ako symbol všetkej
ženskosti…
Bc. Rostislav Zigo (uměnovědec)
