Najväčší ostrov v Grécku, ostrov bohov a kolíska mnohých civilizácií, ostrov, ktorý sa už od
počiatku odievania rozvíjal nezávisle na okolitých štátoch, to je slávna Kréta.Silueta
Dnes nás môže prekvapit silueta tela, ktorú Kréťania podporovali. Tá se totiž do európskej
módy dostala až v stredoveku. Na Kréte v dobe bronzovej bol moderný zdôraznený štíhly pas v
prirodzenej výške a široké ramená mužov aj žien.
Mužský odev nebol príliš zaujímavý. Nosili len akúsi rúšku
omotanú okolo bokov a medzi nohami. Jej spracovanie aj materiál sa líšil podľa postavenia.
Princovia nosili aj opasok s dýkou. Ochranu tela zaisťoval len krátky plášť po pás, nôh potom
sandále.
Ženský odev
Oproti mužskému bol ženský odev omnoho zaujímavejší. Nohy skrývali až po päty pod dlhou
volánovou sukňou. Poznáme mnoho variantov a typov tejto sukne. Väčšinou bývala od pásu rozšírená,
pozdĺžne členená, na dolnom okraji akoby vystužená alebo so spodničkou. V určitých obdobiach sa
preťahovala do vlečky alebo na prednom dieli do špičky. Viac strihov krétských sukní súvisí s
častými zmenami módy pri Egejskom mori.
V tejto dobe sa po prvýkrát rozdeľuje ženský odev na sukňu a živôtik. V Európe sa toto
delenie objavuje až v 13. storočí. Živôtik na rozdiel od sukně odhaľuje z ženského tela omnoho
viac. Väčšinou býva dokonca otvorený celkom, takže sú vidieť prsia. Je priliehavý s úzkymi
trojštvrťovými rukávmi. Niekedy sa na ňom objavuje stojatý golier. Horná časť odevu bola veľmi
tesná, môžeme ju dokonca považovať za prvého predchodcu korzetu.
Zaujímavou novinkou bola akási zástera, ktorú nosili ženy cez volánovú sukňu. Bola kratšia do
tvaru oválu vpredu aj vzadu.
Kňažky
Žena mala na Kréte veľmi dôležité postavenie. Kráľovná bola niekedy aj viac uctievana než
kráľ. Dokladá to aj rozdiel medzi obliekaním mužov a žien. Kňažky alebo bohyne boli zásadne pre
zobrazovanie vtedajšieho odevu. Ich sošky sú pre minojskú kultúru ako známa Věstonická Venuša pre
kulturu rozvíjajúcu sa v praveku na Morave. Napriek tomu, že sa to zdá pre Európana
nepravdepodobné, kňažky chodili rovnako ako ostatné ženy tejto doby s odhaleným hrudníkom a v
honosnej volánovej sukni. Niekedy si však obliekaly odev, ktorý bol vcelku – šaty. Ten ich zakrýval
od hlavy až po päty.
Zdobenie
Obe časti ženského odevu boli šité z veľmi farebných materiálov, často sa zdobili lemami v
kontrastných farbách, niekedy aj výšivkou. Odevy sa pravdepodobne zhotovovali zo zvieracích koží a
kožušín. V 15. storočí pr. n. l. sa odev zdobí menej, aj volánikov na sukniach ubúda až zostáva len
posledný na spodnom okraji.
Účes
V móde boli účesy napoly rozpustené, ktorých príprava musela byť veľmi náročná. Vlasy sa
zväzovali do uzlu na temene hlavy, z ktorého spadali dlhé prameny skaderených vlasov. Na freskách
pôsobí tento účes ako z hadích tiel. Muži si upravovali účes na podobnom princípe. Ženy tieto účesy
ešte preplietali množstvom perál a stúh. Niekedy sa zdobili závojmi alebo pokrývkou hlavy v tvare
tiary.
Šperky
Krétske ženy nosili mnoho šperkov, ale aj muži sa radi zdobili. Kréťania dokázali drahé kovy
veľmi dobre spracovať. Vznikali tak náušnice, retiazky, náhrdelníky, spony a ďalšie šperky s
krásnymi rytinami.
Rozvoj módy
Odevný prepych tohoto obdobia sa mimo Krétu neujal. Čím to, že práve na Kréte sa nosilo to,
čo v Európe a inde až omnoho neskôr? Mohla za to priaznivá zemepisná poloha. Ako už som sa zmienila
tento ostrov bol častou zastávkou obchodných lodí, ale zásadné bolo aj vysoké postavenie ženského
pohlavia. Dôležitým pozitívnym vplyvom na obliekanie bol tiež fakt, že obyvatelia Kréty sa venovali
skôr životu na tomto svete. Oproti Egyptu, kde sa stavali monumentálne hrobky, sa Kréta o posmrtný
život príliš nezaujímala. V tom sa približovala myšlienkam stredoveku.
Secesná inšpirácia
Minojská kultúra veľmi ovplyvnila umenie 19. storočia. Zaslúžil sa o to archeológ, ktorý v
roku 1900 vykopal pozostatky krétskeho paláca v Knósse. Bol ním Angličan Sir Arthur Evans. Ďalšie
ostrovy v Egejskom mori tiež prispeli do pokladnice dejín. Sú nimi Kyklady, kde sa zachovalo mnoho
sochárských prác a Santorin, kde sa konali vykopávky v roku 1967. Starodávne fresky sa tu dochovali
vďaka výbuchu zo sopky Vesuv. Celé města Pompeje (dříve Akrotiri) a Herkulaneu zostali pod lávou,
než došlo na vykopávky. Pri týchto sa našlo veľké množstvo zachovalých fresiek palácov.
Zvýraznená linka a rozpustené pramene vlasov inšpirovali umelca k novému zmýšľaniu, novému
umeleckému smeru – secesii.
Zdroj fotografií: Aziza.twoday.net, Blogg.orgblog,
Tonico.webcindario.compeluqueria.htm, Artchive.com
