„Bulharsko je po Turecku druhým najväčším producentom ružového oleja na svete… za rok sa
vyrobia zhruba dve tony tohoto voňavého koncentrátu, ktorý sa vyváža do Európy, Spojených štátov či
Ázie. Ružové údolie za posledné roky prekvitá, pretože vo svete rastie záujem o produkty, ktoré
obsahujú ružový olej…” 1)
Nedávno som doma našla drevenú vypaľovanú dózičku, v ktorej som si pred mnohými rokmi priviezla
z Bulharska ružový olej. Bolo to v dobe, kedy u nás boli obľúbené voňavky, takzvané Živé kvety.
Preto keď som na dovolenke zacítila vôňu ruží, neodolala som. Ružový olej nebol už vtedy nijak
lacný, lenže stačila malá kvapôčka, abyste si celý deň pripadali ako v ružovom sade.
S touto vôňou sa mi neodmysliteľne spája zážitok s vyprážanými rybičkami. Vtedy v Sozopole
náš puberťácky syn neudržal chuť na túto pochúťku na uzde a tak než sme za ním stačili dobehnúť od
stánku k stolíku, mal polovicu svojich rybičiek v sebe. A to komplet. S hlavou aj chvostíkmi. Ani
po našom bedovaní, že rybičky sa celé predsa nejedia, pokojne dojedol zbytok. V pamäti na túto
udalosť mi pred očami zostala rybia hlavička v synových ústach a v nej oči, ktoré ako by žalovali.
Proti gustu žiaden dišputát. Opatrujte sa. L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
1) iHNed.cz
