Výstava tvorby už zosnulého módneho dizajnéra Alexandra McQueena pod názvom „Savage Beauty“ bude
v newyorskom Metropolitnom múzeu Met prebiehať od 4. mája do 31. júla 2011. Exhibícia, ktorú
zorganizoval Costume Institute, oslavuje Alexandra McQueena a jeho extraordinárny prínos módnemu
svetu. Vďaka Timovi Blanks, ktorý svojimi príspevkami spoluvytvoril knihu, ktorá celú exhibíciu
sprevádza, máme dnes aj my jedinečnú možnosť vkĺznuť do tajov tejto prehliadky.
Od svojej postgraduálnej kolekcie z roku 1992 až po svoju finálnu prehliadku vytváral Alexander
McQueen módu s vyjadrením kultúry aj politiky. Módu chápal ako médium vyjadrenia. Na výstave tak
môžeme vidieť približne stovku jeho modelov, vrátane jeho charakteristických designov, ako je
kimono, alebo origami kabátec. Sám Tim Blanks, spoluautor knihy o Alexandru McQueenovi, tak spomína
na zásadné momenty v kariére Alexandra McQueena. Blanks zdôrazňuje, že McQueen mal inštinktívne
nutkanie vyvádzať svoje obecenstvo z rovnováhy, rovnako ako hľadať krásu tam, kde ju ostatní
prehliadali. Hoci už Alexander McQueen nie je medzi nami, sila jeho práce však navždy pretrvá, a to
nielen v nasledujúcich obrázkoch.
(Texty u fotogalérie sú z pera Tim Blanks.)
Jesenná kolekcia Alexandra McQueena „Highlight Rape“ v roku 1995 zdvihla proti návrhárovi vlnu
obvinení z misogynstva (misogýnia – nenávisť alebo silný predsudok proti ženám), čo McQueena
prenasledovalo už navždy. McQueen nesúhlasil, ale jeho show bola tak konfrontačná, že sa zdá, že
protestoval zbytočne.
Jarná kolekcia 1997 dostala názov „La Poupée“ a bola inšpirovaná diskordantnými ilustráciami
umelca Hansa Bellmera z tridsiatych rokov 20. storočia. Mnoho modelov vyjadrovalo McQueenov slávny „
temný“ romantizmus. Tu môžeme vidieť aj modelku Kate Moss ako pripomienku toho, že bol tiež
inštinktívnym avantgardistou.
…a táto reproporcia bola naozaj radikálna a stále vyzerá zvláštne. McQueen myslel na podstatu
erotismu – pre mužov aj ženy.
Keď sa Rei Kawakubo opýtal na možný príspevok do Comme des Garcons vydania Visionaire v roku
1997, McQueen sa spýtal Nicka Knighta, či by s ním spolupracoval. McQueen vylepšil elegantný
surrealistický masochizmus zatváracím špendlíkom na čele Devon Aoki.
Predné stránky marcového Vanity Fair magazínu v roku 1997 uvádza Cool Britania. (Mediálny názov,
ktorý bol používaný počas stredného až neskorého dvadsiateho storočia k popisu súčasnej kultúry
Veľkej Británie. Termín sa potom ujal ešte počas 90 rokov a neskôr, kedy bol spojený s rannými
rokmi New Labour – labouristickej strany práce pod vedením Tonyho Blaira.)
McQueenova schopnosť rozpitvať ľudské telo by mohla inšpirovať aj samotného Jacka Rozparovača
(McQeen ním bol fascinovaný.) Našťastie však McQueen využil svoje vzácne schopnosti k navrhovaniu
oblečenia. Ale čo sa skrýva pod povrchom sa odrazí na niečom, ako je práve toto.
Show McQueena bola mnohozmyslovým útokom. Na jeseň 1998 Johanka z Arku zhorela v láve. Teplo
ohňa a žeravý obraz modelky zvíjajúcej sa v pekelne červenom strapcovom modeli zobrazoval Johanku z
Arku potrestanú za jej svetáctvo viac, než že by vyobrazoval jej nevinnosť.
V septembri 1998 spolupracoval McQueen a Nick Knight na fotení pre Dazed&Confused, ktorý
uverejnil osem fyzicky postihnutých modeliek, vrátane tohto dievčatá, paraolympioničky Aimee
Mullins, na prednej stránke magazínu. Fotografie zdôrazňujú krehkosť, rovnako ako silu. Sú zároveň
jedným z najčistejších vyjadrení McQueenovej naliehavosti nájsť krásu tam, kde ju ostatní
nehľadajú.
Módna show číslo 13, „The Girl and the Robot“ (Dievča a robot), bola tak silným dojmom, že
dokonca aj McQueen pustil slzu. Tejto show sa zúčastnila aj jeho rodina, ktorá sedela vľavo v prvej
rade.
McQueen sa rozhodol ukázať svoju prvú kolekciu nového storočia (21. storočia) v New Yorku. Kým
tú noc vonku hučal hurikán Floyd, McQueen prezentoval svoju prehliadku, v ktorej ako tému zvolil
islamské utláčanie žien. Na konci show si vyzliekol svoje nohavice, aby všetkým ukázal svoje trenky
s hviezdičkami a prúžkami.
Zdroj obrázkov a informácií: Style.com
