Vitamín D si pamätáme asi z detstva, kedy sa podával ako takzvaný rybí tuk nevalnej chuti. Za
normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia z určitého provitamínu,
preto v minulosti čiastočne stačil deťom živeným kravským mliekom a produktami z neho, vitamín D z
mlieka. Dnes, keď sú kravy vonku pasené len na niektorých ekofarmách, musíme hľadať ďalšie zdroje,
k ktorým patria v zdravom jedálničku predovšektým ryby.
Ako vitamín D (karciferol) sa označuje skupina látok, ktoré sú za prítomnosti slnka tvorené v
koži z cholesterolu. Kalciferoly sú steroidné hormonálne prekurzory, súhrnne označované aj také
antirachitický vitamín. Sú východiskovou látkou pre syntézu hormónu, ktorý významne ovplyvňuje
metabolizmus vápnika a fosforu, ktoré sú nezastupiteľne dôležité v procese tvorby kostí a
zubov.
Preto sa nedostatok vitamínu D u detí prejavoval, u podvyživených sa ešte stále prejavuje, ako
rachitída (alebo krivica) – pri ktorej dochádza k trvalému a nenapraviteľnému pokriveniu kostí aj
chrupaviek a k chybnému uloženiu zubov v zubných lôžkach. U dospelých sa nedostatok tohoto vitamínu
prejavuje ako zvýšená náchylnosť k infekciám, slabosť svalov, poruchy stavby kostí – mäknutie
(osteomalácia) alebo rednutie (osteoporóza). Vitamín D je nevyhnutný aj pri hojení kostí po
zlomeninách.
Nedostatok sa môže vyskytnúť pri strave, ktorá je mimoriadne chudobná na tuky alebo pri
ochoreniach pečene či žlčníka, kedy organizmus tuky nespracováva. Častým dôvodom nedostatku
vitamínu D je aj nedostatok ultrafialového svetla. Denne nám stačí byť na slnku asi 10 minút, ale
niekto si koľkrát nenájde ani toľko času. U starších ľudí zase dochádza k spomaľovaniu tvorby
nového vitamínu D, preto by starší a chorí ľudia mali vonku tráviť viac času, aspoň pol hodiny
denne.
Za normálnych okolností je potreba temer pokrytá tvorbou vitamínu D v koži, a to asi na 80 %,
podľa počasia a ročného obdobia. Zbytok nájdeme v spomínanom rybacom tuku a rybách, vaječnom žĺtku,
masle, avokáde a v pečeni. Odporúčaná denná dávka je zhruba 5 až 10 mikrogramov denne, podľa veku a
ďalších skutočností, úlohu tu hraje aj spomínaný pobyt na slnku. K zvýšenej spotrebe dochádza
napríklad v dobe tehotenstva a kojenia, aj pri osteoporóze a podobne. Pozor ale na predávkovanie.
Vo vysokých dávkach vitamín D naopak metabolizmus vápnika a fosforu narušuje, vedie k hyperkalcémii
a môže skončiť aj smrťou. Naordinovanie vyšších dávok vitamínu D preto patrí do rúk lekára. K
peedávkovaniu – k hypervitaminóze – nikdy nevedie samotné slnečné žiarenie.
Vráťme sa ešte k nedostatku vitamínu D, ktorý sa prejavuje nielen uvedenými poruchami stavby
kostí a zubov, ale aj na pleti, nedostatok vitamínu D podporuje nečistotu pleti, uhrovitosť a vznik
ekzémov. V lete to napraví slniečko v rozumnej dávke. Pleťové krémy tiež obsahujú tento vitamín,
ale môžeme si pomôcť aj domácimi pleťovými maskami, napríklad zo žĺtkov a jogurtu.
Regeneračná maska z avokáda je vhodná pre všetky typy pleti, je výživná a regeneračná. Koži
vracia pružnosť a sviežosť, obsahuje aj veľké množstvo hydratačných látok. Na jej prípravu
potrebujeme zrelé avokádo (obsahuje okrem vitamínu D aj vitamín C a E), lyžičku medu a lyžičku
bieleho jogurtu. Avokádo vydlabeme zo šupky a roztlačíme vidličkou na kašu, pridáme med a jogurt a
dokonale všetko premiešame. Necháme pôsobiť asi 15 minút a potom dôkladne zmyjeme.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
