Nemyslím tým vodu v Lurdoch či vo Fatimd, kde po umytí slepí vidia, hluchí počujú, ochrnutí
chodia. Ani nemám na mysli liečenie podľa vzoru Kneippa či Priessnitzeho, ktorí svojimi zábalmi a
vodnými procedúrami preslávili liečenú vodu. Myslím úplne obyčajnú pramenitú vodu.
Nedávno som si v čakárni u lekára vypočila rozhovor dvoch pacientv (našpicované uši ale mala
celá čakáreň) ako dokáže liečiť obyčajná voda. Z reči som vyrozumela, že ide o obyčajnú vodu vo
fľaši, na ktorú si napíšete „táto voda ma očisťuje, pomáha uzdravovať, som bez ťažkostí…“ Takto „
ošetrenú“ vodu porovnávali v laboratóriu s rovnakou vodou, v rovnakej fľaši, lenže bez nápisov.
Svoje tvrdenie rozprávač, zrejme nejaký vedecký pracovník, podporil fotografiami s kryštálmi z
oboch skúmaných vôd. Aj úplný laik na prvý pohľad poznal, že každá z vôd obsahovala iné tvary aj
farby kryštálov vody. Vravím laik, pretože odborník by mohol oponovať nejakými odbornými
argumentami, laikovi stačí, že proste táto voda ľuďom pomáha.
Ona ale voda pomáha predsa ľuďom od nepamäti. Už len tým že ju máme. Je totiž jedným zo
základných a nenahraditeľných zdrojov života na tejto planéte. Tíši smäd zvieraťa, rastliny,
človeka. Je úplne nevyhnutná pre všetky funkcie ľudského organizmu: krvný obeh, činnosť mozgu,
látkovú výmenu (metabolizmus), reguláciu telesnej teploty, funkciu obličiek, močového a zažívacieho
ústrojenstva (črevá, žalúdok), prácu svalov a celého pohybového aparátu, nervového systému,
vylučovania toxických látok z organizmu. Bez tejto tekutiny by na zemi zanikol život, tak ako na
iných planétach. Preto voda, či s nápisom, alebo bez nápisov, bola, je a vždy bude viac než
zázračná.
Šetrime životodárnu vodu. A opatrujte sa. L. Č.
Zdroj fotografií: Fotolia.com
