najvýstrednejšoua najbláznivejšou v histórii módy. Akoby každý chcel strhnúť všetku pozornosť
len na seba. Politika hrala v tomto bdobí významnú úlohu – ekonomika sa rozhýbala a rast príjmov sa
značne odrážal aj na preplnených šatníkoch.
medzi mužom a ženouo, lebo hlavné predsa bolo mať dokonalé telo. Západný svet konečne zistil, že
existuje ďaleko staršia história, než len tá jeho, a tak zaznamenáva boom japonská estetika a
asymetria.
Pre tút dekádu sú charakteristické až javiskové balónové sukne a prehnane veľké ramená
symbolizujúce nenásytnosť. V podstate sú tu neohraničené možnosti, nosilo sa naozaj všetko možné aj
nemožné. Toto obdobie sa leskne slávou a úspechmi a do všetkého hovoria peniaze. Móda je divoká a
erotickým nábojom a minimalistická. Náhle sa vyrojilo nespočetne nových fotografov a módnych
návrhárov, ale zďaleka nie všetci sa na výslní udržali dlhší čas. V spoločnosti sú ale aj napriek
žiare svetiel veľké sociálne rozdiely. Tých chudobnejších a menej úspešných rozčuľujú v Británii
pre vtedajšie roky typickí „yuppies“ (youn urban professionals) – veľmi bohatí a rozmaznaní mladí
muži. Skrátka prototypy mladých snobov, ktorých by sme určite nestretli niekde v metre alebo v
autobuse.
uznávaná Meryl Streep, ktorej film Spomienky na Afriku spopularizoval koloniálnu módu a speváčka
Cher, ktorá neprestala šokova svojim sieťovaným a temer všetko odhaľujúcim oblečením (a dnes aj
počtom plastických operácií).
Jedným z najvýznamnejších návrhárov Francúzska (nielen) 80. rokov je Jean Paul Gaultier.
Zaviedol do módy napriklad sukne pre mužov. Hraje sa s oblečením a ukazuje v ňom svoj zmysel pre
humor. Preslávili ho aj kužeľové podprsenky a korzety pre výstrednú speváčku Madonnu.
Christian Lacroix pracoval najskôr pre Patoua, potom si založil vlastný dom modelov v Paríži
v roku 1985. Vyznačoval sa barokovými vplyvmi, zvláštnou farebnosťou a hrou s materiálom –
vyšívanie, zošívanie… Do haute couture priniesol pohľad mladého človeka, ktorého odevy sú luxusné
a mladistvé.
priniesol silne maskulínne prvky, ostré tvarovanie a predimenzované ramená.
„Cisár Karol“, Nemec pracujúci v Paríži, to je Karl Lagerfeld. K móde sa dostáva už v 70.
rokoch. Jeho štýl sa mení spolu s tým, pre koho navrhuje (Chloe, fendi Chanel… ). Inšpiráciu mal
v Else Schiaparelli, ke´d surrealisticky položil na hlavu klobúk v podobe stoličky.
Japonka Rei Kwakubo poburovala svojimi roztrhanými modelmi a rubášmi s dierami. Neznášala
dokonalosť a milovala čiernu farbu. Zastávala sa štýlov ostatných japonských návrhárov.
Vivienne Westwoodová preklamovala „antiyuppiovskú“ múdu. Svojou tvorbou demonštrovala proti
aktuálnym problémom spoločnosti ako sociálna nerovnosť, prvé prípady AIDS alebo výbuch v Černobyle.
Bola napadaná sa nenositeľnosť a ako prvá navrhla šaty „naruby“.
sicílske vdovy, gagnsterov a získali si tým aj Madonnu.
Jedným z vôbec najväčších mien svetového návrhárstva je Gianni Versace. Kombinoval vkus a
absolútny gýč. Čo bolo pôvodne škandálne, to sa stalo jeho rukopisom. Svoju inšpiráciu nachádzal v
postave prostitútky – vytiahol ju do prostredia haute couture a obdivoval jej ženskosť. Versace
netvoril pre stredné vrstvy, patril medzi vysokú spoločnosť telom, dušou aj tvorbou. Jeho modelky
častokrát trpeli v modeloch z kovových sieťovín alebo pod byzantským krížom. Veľmi obľuboval
kaligrafiu, inšpiráciu bral od Warhola, Picassa, v baroku a v antike. V roku 1997 bol zavraždený a
jeho smrťou utrpel celý módny svet.