Tak som sa konečne dostal do Milána – centra módy. Je pravdou, že tu prebieha viacero módnych veľtrhov než v Paríži a nachádza sa tu svetoznáme predvádzacie módne centrum Giorgia Armaniho, jedného z najvýznamnejších hýbateľov módnymi trendmi. Či je ale Miláno skutočným centrom všetkého diania v oblasti módy, o tom by som silne pochyboval.
Rovnako ako je Paríž plný módnych prehliadok a večierkov aj Miláno má pestrý život a je v neustálom pohybe. Hoci sa mi Miláno zdá príjemnejšie a živšie než Paríž, pokladám túto metropolu aj jej kultúru tak trocha za jednotvárnu a nevýraznú. Nemôžem si pomôcť, ale talianski muži mi silne pripomínajú opice. Ako svojim správaním, tak svojim zovňajškom. Všetci majú podobné účesy, nechutné kotlety a úplne rovnaké oblečenie. Veľkej obľube sa tu teší Dolce & Gabanna a práve Armani. Každý druhý človek v Miláne má na sebe aspoň „spodky“ od jednej z týchto značiek.
Po pravde som Milánom trochu sklamaný. Celkovo som čakal viac od mesta s tak zvučným menom. Ako trefne podotkla istá babička ukazujúc na stavby z deväťdesiatych rokov a na množstvo obchodov s oblečením: “Merda, merda, merda!” (hovno, hovno, hovno). Presne to povedala táto roztomilá pani, ktorú sme stretli, keď venčila svojho psíka. Chválila mi moje topánky a oblečenie a pýtala sa, odkiaľ že sme a čo robíme v Miláne.Dali sme sa do reči. Pani pracuje na recepcii v budove britského konzulátu. Vravela, že po druhej svetovej vojne to v Miláne stojí za spomínané “merda”. Všade sú vraj obchody s hrozným oblečením a odporné budovy. Spomínala, aké bolo kedysi Miláno krásne a plné historických skvostov, luxusných obchodov a krásnych reštaurácií.
Úžasné stavby a nádherné pamiatky tu ale určite nájdete aj dnes. Kto nevidel katedrálu Duomo a aspoň nenazrel do najslávnejšej európskej opery La Scala, nemôže v pokoji zomrieť.
Miláno je veľmi šedivým mestom zvláštneho charakteru. Ak sa pozriete do ulíc s luxusnými módnymi značkami, zistíte, že také veľkolepé zase rozhodne nie sú. Až na butik Viktor & Rolf sú ostatné obchody akési fádne. Čakal by som väčšiu kreativitu, čo sa týka výzdoby výkladov a interiérov. Ak vstúpite do butiku Viktor & Rolf, máte pocit ako by ste chodili hore nohami. Vtipne tu totiž strop pokryli parketami a prilepili naň malé stoličky. Na podlahe naopak “visia” lustre smerom k stropu. Jediné, čo je v správnej polohe ste vy, predavačka, oblečenie a pokladne.
Ďalšou zaujímavosťou je Armaniho klub. Je pod jeho obchodom a chodia sem všetci modeli, niektoré celebrity a smotánka. Zvláštnosťou tohoto klubu je, že vás do neho pustia len ak ste úžasne oblečení a nejako zaujímaví. Samozrejme, že vás vpustia, ak ste známi, preukázateľne bohatí, či slávni. Okolo tohoto klubu sme len prechádzali taxíkom. Bohatý ani slávny nie som, a tak som nenašiel odvahu čeliť možnému zamietnutiu prístupu a radšej som to teda neskúšal. Musím ale podotknúť, že ma to “mrzí” doteraz.Aby som to teda zhrnul.. Podľa môjho názoru je móda tam, kde sa deje niečo nové. To znamená, že v Miláne to nie je. Jediné, čo sa tu deje, je obohraný lifestyle deväťdesiatych rokov a k tomu hraje na smrť nudná, už päť rokov sa neobmieňajúca house music. Nie že by to u nás bolo výrazne odlišné, ale ako som už povedal, od Milána som čakal trochu viac.
em>Zdroj fotografií: Caro Gardavsky
