Amerika – posledný prázdny kontinent bol obývaný v poslednej dobe ľadovej. Vďaka poklesu morskej hladiny sa objavil pevninský most medzi Áziou a Amerikou. Nastalo tak sťahovanie rodín sibírskych lovcov z Aljašky na ostatné územia Severnej Ameriky.
Potomkovia týchto lovcov sa potom rozšírili po celom území Severnej a Južnej Ameriky. Takmer všetci americkí Indiáni pochádzajú práve z rodín, ktoré sem prišli už 10 000 rokov p.n.l. Ich spôsob života sa začal prispôsobovať novému prostrediu. Kvôli nedostatku zveri sa museli okrem lovu začať živiť aj poľnohospodárstvom. Najpopulárnejšou Indiánmi pestovanou rastlinou sa postupom času stala kukurica. Vďaka neustálemu vylepšovaniu technológií získavali Indiáni viac úrody a mohli tak rozvíjať aj svoju kultúru a náboženstvo. Začínajú sa stavať chrámy pre kňazov, ktorí boli na vrchole spoločnosti. K celkovému rozvrstveniu na šľachtu, občanov a nevoľníkov dochádza až v 15. stor. n.l.
Aztékovia
Aztécka kultúra je veľmi úzko spätá s náboženstvom. Všetko, na čo si spomeniete, malo pre Aztékov symbolický význam. Dá sa povedať, že vďaka náboženským rituálom títo červenokožci nepoznali všedný život. Spestrovali si ho pitím nápoja z kakaových bôbov – kakaa, ktoré ale ochucovali niekedy vanilkou a medom, inokedy štipľavým korením alebo papričkami. Živili sa predovšetkým pestovaním kukurice a rajských jabĺčok. Vďaka tomu sa chceli veľmi zavďačiť bohom, aby im v poľnohospodárstve priali. Vzniká tak rad obetných predmetov a nástrojov, ktoré sa používali pri obetovaní. Niektoré z týchto umeleckých diel ako mozaiky z rôznofarebných pier si objednávali španielski šľachtici ako výzdobu do katolíckych kostolov ešte v 16.st. Aztékovia lepili vrstvy peria na podklad z látky alebo ich prešívali. Vytvárali tak veľmi pôsobivé obrazy. O zachytenie náboženských rituálov sa postaralo písomníctvo doplnené primitívnymi kresbami.
Diferenciácia citeľná aj v odievaní
Odev pre chudobných aj bohatých sa skladal z rovnakých častí, len ich spracovanie a materiál sa líšili. Muži nosili bedrovú rúšku a plášť, ženy sukňu a voľnú blúzu. Obe pohlavia si obúvali primitívne sandále. Látky sa vyrábali z agáve alebo z bavlny. Tú však mohli nosiť len šľachtici, ktorí svoje odevy zdobili výšivkami a perím. Najviac si cenili zelenomodré chvostové perá vtáka quetzala. Zdobili sa aj veľkými množstvami šperkov zo zlata a striebra, farbili si vlasy a dokonca aj zuby. Chudobní sa smeli obliekať len do hrubých vláken z agáve. Spoločenská etiketa im dovoľovala odev len pod kolená. Dlhšie smeli nosiť len príslušníci vyšších vrstiev. Na hygienu dbali avšak všetky spoločenské vrstvy. Súčasťou šľachtických palácov boli parné kúpele, ktoré sa používali aj na liečenie chorôb. Na očistu tela ale používali Aztékovia aj jazerá a kanály.
Orli a Jaguári
Zvláštne miesto v spoločnosti mali aj bojovníci. Aztékovia totiž považovali vojnu za poslanie každého muža. Chlapcovi sa hneď pri narodení vravelo, že je na svete predovšetkým preto, aby zomrel ďaleko od domova niekde na vojnovom poli. Najlepší vojaci zo šľachtickej vrstvy sa stávali členmi dvoch organizácií Orlov a Jaguárov. Do vojny sa títo elitní vojaci obliekali tak, aby tieto zvieratá pripomínali. Ako zbrane im slúžili oštepy a drevené kyjaky. Nemalú funkciu mali aj luky a šípy. Bojovníci brali do boja bavlnené oštepy napustené soľným roztokom pre spevnenie. Hlavu a telo mali chrániť drevená prilba a štít potiahnutý kožou a zdobený perím.
Výroba odevov
Prostí ľudia si väčšinou látky vyrábali sami. Táto práca plne náležala ženám. Tkali látky na úzkych tkáčskych stavoch, farbili ich a zdobili vtkanými vzormi. Výrobe odevov sa venovali aj ženy a dcéry z najvyšších vrstiev a dokonca aj ženské božstvá. Napríklad Tlazolteotl je znázorňovaný s vláknami bavlny obtočenými okolo hlavy. Na druhej strane vyšívačky boli stavané na roveň s prostitútkami a často vykonávali tieto zamestnania súčasne. Zo začiatku tak boli ľudia sebestační, neskôr sa ale odbornosť remeselníkov v rôznych odvetviach prehlbovala. Tí potom ostatné predmety dennej potreby získavali výmenou na trhovisku. Existoval vtedy len výmenný obchod, ako akúsi výmennú jednotku používali kakaový bôb. Ten ale podliehal času a tak sa nedal skladovať neobmedzene ako minca. Európania po objavení Ameriky tento obchod oceňovali, zabraňoval totiž, aby sa majiteľ veľkého množstva týchto kakaových bôbov stal lakomcom.
Mayovia
Ďalším najlepšie organizovaným kmeňom Indiánov boli v Amerike Mayovia. So svojimi indiánskymi susedmi sa príliš nestýkali, zato so Španielmi mali tú česť stretnúť sa už v roku 1502. Napriek tomu bola ich ríša dobitá ako posledná. Mayovia sú prví Indiáni, s ktorými sa Kolumbus stretol. Označenie Indián – Maya teda pochádza práve od Kolumba.
Mužský odev
Bežným odevom mayských mužov boli akési krátke nohavice, ktoré sa tvorili obtáčaním úzkeho pruhu bavlny okolo pásu a medzi nohami. Koniec tvoril ozdobnú zásterku vpredu. V chladnejšom počasí si telo chránili obdĺžnikovým kusom látky. Túto tkaninu používali chudobní ľudia v noci ako prikrývku. Obúvali si kožené sandále a vlasy si nechávali narásť, upravovali si ich potom rôzne. Slobodní muži si maľovali telo a líca na čierno, ženatí červene a vojaci oboma farbami. Zajatci mali aj pri Indiánoch pruhované označenie – červenobiele. Kňazi používali modrú farbu a obliekali si honosné a pestrofarebné odevy zdobené perím, kožušinou, pazúrmi a kosťami zvierat.
Ženský odev bol veľmi podobný antickým tógam – dlhá voľná bavlnená košeľa splývajúca až na zem. Otvory pre ruky a hlavu bývali lemované ozdobným vyšívaním. Tento odev dopĺňali plášťom vyšívaným na okrajoch. Ženy bývali väčšinou doma, ale keď už museli kvôli niečomu naliehavému domov opustiť, zakrývali si dlhé vlasy závojom. Ženy ale aj muži používali voňavky.
Trendy predkolumbovskej doby
Čo bolo vtedy in a príťažlivé, dnes už za pekné nepovažujeme. Povedzme napríklad preťahovanie hláv novorodencov. Každá mamička chcela mať bábätko s čelom stlačeným dozadu. Krásne pre Mayov bolo taj škúlenie, batoľatám sa preto neustále vešali hračky blízko pred oči. Takéto správanie k malým deťom je dnes nazývané týraním, a tak buďme radi, že sme nevyrastali medzi Indiánmi v Amerike. Najskôr by z nás boli „tiché myšky“. Dievčatá boli totiž vychovávané vo všetkej skromnosti a ostýchavosti k mužom. Ak bolo dievča pristihnuté svojou matkou, ako koketuje alebo si len prezerá muža, votrela jej jej rodička do očí a genitálií pálivú papriku. Bŕŕ, nerobí sa vám husia kože? Možno vďaka tejto výchove dochádzalo k sobášom veľmi skoro, medzi 14. a 17. rokmi dievčaťa, u chlapcov o niečo neskôr. V tomto spoločenstve boli dovolené rozvody, pochopiteľne k nim dochádzalo často, a to aj z malicherných dôvodov, veď sobáše dohovárali rodičia. Rozvedený mladík alebo dievča ale nezostávali sami, mohli sa znovu vydať alebo oženiť.
Inkovia
Najbohatšia ríša predkolumbovského obdobia. Vďaka jej bohatstvu sa do Nového sveta schádzali masy odvážnych cestovateľov, ktorým sa inský kráľ príliš nebránil. Naopak sa pomerne ľahko zbavil svojho obrovského majetku. Inkovia žili veľmi podobným životom ako Aztékovia a Mayovia, ich kultúra, náboženstvo ani astronómia a iné vedy ale neboli také rozvinuté ako u ich červených nepriateľov.
Tisíce Európanov sú Indiánmi
Ameriku pred jej objavením obývali šikovné a vyspelé bytosti. Mayovia aj Aztékovia boli výbornými astronómami, poznali už dráhu niektorých planét a s rozdielom 7 minút dokázali vypočítať zatmenie Slnka. Aj ich kalendár bol vyspelý a pre niektorých Európanov dokonca príliš zložitý. Napriek tomu aj najvyspelejšie indiánske civilizácie boli príliš úboho ozbrojené proti španielskym vojakom, ktorí ich v 16. st. napadli. Indiáni poznali meď a bronz, ale nie železo. Rovnako tak si dokázali skrotiť psov, moriakov a lamy, ale kone po prvýkrát videli až po príchode Španielov. Tomahavky a šípy s oštepmi sa nemohli rovnať európskym puškám. Napriek tomu sa pôvodní americkí obyvatelia dokázali brániť nátlaku po niekoľko stáročí. Prispôsobili sa podmienkam aj spôsobu boja, životom Európanov ale nechcel žiť žiaden z nich. Oproti tomu k svojmu spôsobu života priviedli mnoho španielskych, francúzskych aj anglických osadníkov. Ako poznamenal jeden francúzsky kolonista v Amerike: „..tisíce Európanov sú Indiánmi, ale nemáme žiaden príklad, že by sa hoci jediný z týchto domorodcov chcel stať Európanom.“ Nie je to ďalší dôvod na zamyslenie?
Zdroj fotografií: Images.google.com