Klobúk je koruna osobnosti

Rozličné pokrývky hlavy sa nosili po celý stredovek, či už ako ochrana pred počasím alebo častejšie ako výraz spoločenského postavenia alebo módny doplnok. Dnes už klobúky nie sú také bežné, hoci nám ich módni návrhári v kolekciách stále ponúkajú. Ak si žena vyberie klobúk ako doplnok svojho odevu, volí individualitu.

Premeny klobúkov v priebehu storočí

Prvé klobúky, o ktorých nachádzame v histórii zmienky, sú samozrejme klobúky pánske. Tie prispeli k vývoju dámskeho klobúka. Najstarší typ klobúka ako pánsky, tak aj dámsky, nosili Gréci a Rimania. Bol to rýdzo účelový klobúk, chrániaci pred slnkom a dažďom, bol z plsti, slamy alebo kože. O móde nemohlo byť reči. V gotickej dobe si vydaté ženy zakrývali hlavy rúškami, ktoré sa zhotovovali z jemných materiálov a najcharakteristickejšou pokrývkou hlavy bol tzv. hennin, ktorý dosiahol najväčší rozkvet na dvore burgundských vojvodov.

Bol to vysoký čepiec kužeľovitého tvaru potiahnutý hodvábom či inými drahými tkaninami. Po celej zadnej strane henninu splýval dlhý priehľadný závoj. Výška henninu sa líšila podľa stavu nositeľky – jeden meter pre šľachtičku, 60 cm pre meštianku. Neskôr vznikajú najrôznejšie variácie tohoto čepca napríklad dvojrohý hennin či trojrohý hennin.

Dámsky renesančný odev dopĺňa čepiec, tzv. sella, je to dvojrohý čepiec z hodvábnej látky zdobený drahými kameňmi, perlami a výšivkou, z ktorého splýva závoj, veľmi podobný dvojrohému henninu. Z pánskeho baretu vzniká dámsky variant, a to balzo, dvojitý baret skladajúci sa z turbanu a baretu. V tomto období v Španielsku či Nemecku univerzálnou pokrývkou hlavy zostáva baret, vo všetkých spoločenských vrstvách, v širokej palete variantov čo do veľkosti, tvaru aj farby.

Modelka v bielom klobúčiku

V 17. a 18. storočí sa na dvore Ľudovíta XIV. zavádza parochňa ako neporušiteľný zákon pre francúzsku šľachtu a potom aj pre šľachtu celej Európy, neskôr sa začína púdrovať. Súčasne s parochňou vzniká typická súčasť odevu tejto doby, trojrohý klobúk, lemovaný prýmkom a zdobený perím. Väčšinou sa nosil pod rokou, aby nepoškodil parochňu. A aj čepiec začína byť stále dôležitejšou súčasťou úpravy hlavy, je bohato zdobený stuhami a krajkami. Zaujímavosťou v dobe rokoka je bezpochyby bizarný účes á la fontagne, ktorý sa zvyšuje natoľko, že je trikrát až štyrikrát vyšší než samotná hlava. Účesy držali drôtené konštrukcie s vankúšikmi z konských chvostov. Na hlave sa totiž nosili koše plné ovocia, potok, pastierske výjavy znázorňujúce krajinu. Bolo celkom bežné, že si žena nechala zabudovať do účesu niekoľko fliaš s vodou, v ktorých plávali skutočné kvetiny. Účes trval mnoho hodín a ženy nemohli dva tri dni pred plesom spať inak než v sede, aby si účes neporušili. Vzhľadom k účesom vznikajú aj účelové čepce ako ochrana účesu pri spánku a umývaní. Skoro sa však premieňajú, zväčšujú, zdobia a nosia sa k domácemu oblečeniu miesto zložitých účesov. Módne noviny publikovali mnoho bizarných nápadov.

Žena v bielom klobúku

Po celé devätnáste storočie platia konvencie, podľa ktorých dáma nevychádza z domu bez pokrývky hlavy. Atribútom ich koketných hier sa stávajú malé čepčeky, skôr vlastne drobné textilné šperky, lemované čipkou, ktoré kryli len temeno hlavy. V Anglicku sa naopak vracia klobúk, ktorý vznikol už v časoch pred Revolúciou, nazvaný podľa kráľovnej Charlotty, ženy Juraja III., á la Charlotte, s rozmernou krempou, podviazaný pod bradou jemným šálom.Výstredné dievčatá v dobe Revolúcie preferovali karikatúru čepca, pod ktorého strechou bola tvár skrytá. Čepiec sa postupne zväčšuje, prispôsobuje sa účesu, ktorý sa pod ním musí
skryť.

Používajú sa aj pokrývky hlavy na pomedzí medzi klobúkom a čepcom so širokou strechou a vysokou hlavou, podviazané pod bradou. Niekedy majú tvar helmy napríklad z čierneho zamatu, ozdobené pštrosím perím. Neobvyklé nie sú ani cylindre prebraté z mužskej módy, módny bol ružový atlasový, k jazdeckému odevu sa nosil klasický, čierny.

Čepce najrôznejších tvarov a veľkostí zostávajú v dámskych šatníkoch aj v čase, kedy už nie sú priamo módne. Okolo roku 1805 sa začínajú nosiť aj rôzne typy baretov či turbanov, ktoré ostatne sprevádzajú európsku módu od prvej chvíle, kedy sa stretla s Orientom. Zdobený perím tvorí klobúk prevažne súčasť večerného oblečenia. Jeho príliš nápadný variant si obľúbili ako celodenné pokrývky hlavy aj niektoré trocha výstredné staršie dámy, ktoré nemali talent byť elegantné, a tak sa turban stával atribútom trochu komickým.

Modelka v zelenej baretke

Dvadsiate a štyridsiate roky 19. storočia neprinášajú vcelku nič nové. Pevnou súčasťou odevu je stále čepiec, stáva sa priamo symbolom meštianskej solídnosti.Čepiec predstavuje pokrývku hlavy, ktorá je svojim tvarom klobúku veľmi blízka. Mladšie dámy nosia čepček malý, často krajkový, priesvitný s nedbalou eleganciou nasadený, staršie ženy naopak komplikované väčšie čepce, prevažne biele s mnohými volánikmi, krajkami a stuhami. Doplnkom večerného oblečenia je turban, aranžovaný často veľmi zložito, z vrapenej látky.

Okolo päťdesiatych rokov 19.storočia sa stále vyskytuje otázka „Čepiec alebo klobúk?“, ktorá sprevádza históriu
ženského odievania po stáročia. Ženám prisúdená reprezentatívna úloha si vynucuje klobúk plochý, posadený do čela, ale aj väčší, bohato zdobený. Najväčšie rozmery dosiahol v päťdesiatych rokoch a to takých, že bol prekvapením aj pre súčasníkov. Vtedy už začína aj obľuba jeho upevnenia dlhou klobúkovou ihlicou.

V období secesie je pokrývka hlavy stále nedielnou súčasťou oblečenia na každú príležitosť. V obľube sú hlavne klobúky, honosné, bohato zdobené nielen kvetinami, ale aj veľmi obľúbeným perím, i celými vypchanými zvieratami a vtákmi, ktorými bývali doslova obsypané. Najväčšie rozmery dosahujú okolo roku 1910, kedy majú veľmi širokú strechu.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia bola línia odevu úzka, bolo teda treba s ohľadom na celkovú proporciu maximálne zväčšiť klobúky, neskôr sa naopak klobúky zmenšujú, nosia sa hlbšie vtlačené do čela.

Modelka vo veľkom háčkovanom klobúku

Letné klobúky sú proste klasika

Teraz klobúky nie sú celkom bežné, je skôr rarita, keď si žena potrpí na takúto pokrývku hlavy. Klobúky sú výsadou hlavne starších dám alebo na naozaj vzácne večerné príležitosti. Na takúto akciu voľme klobúk primeraný nášmu veku, farebne zladený s odevnými doplnkami. Odporúčala by som celkom jednoduchý s širšou strechou, inak celkom nízky a omotaný mašľou vo farbe ošatenia. Tiež je dôležité, ako si klobúk na hlavu posadíme, veľmi tajomne pôsobí položený asymetricky na jednu stranu a trochu naklonený do tváre.

Na denné nosenie nie sú klobúky natoľko používané, snáď len rôzne variácie na klobúky, napríklad športového charakteru, rádiovky či dámske klobúky vychádzajúce z pánskych klasických klobúkov.

Klobúky možno rozdeliť podľa účelu napríklad klobúk spoločenský, svadobný, vychádzkový či divadelný, ďalej na slamené klobúky a klobúky na zimné obdobie. Tie sú prispôsobené na chladné počasie svojim materiálom, vyrábajú sa z plsti. Sú vcelku na hlave príjemné a čo viac, zahrejú.

V lete je naozaj skvelým pomocníkom tzv. slamák. V posledných rokoch sa vrátil do módy aj na svetové prehliadkové móla na sezónu jar/leto.

A aké sú trendy v oblasti klobúkov?

Pravdou je, že klobúky nie sú žiadnym módnym hitom ani pre tohtoročnú letnú ani zimnú sezónu. Ale napriek tomu sú typy, ktoré sú viac módne. Všeobecne to je napríklad tvídový klobúk vychádzajúci z pánskeho cylindra alebo iných typov pánskeho klobúka. Takéto klobúky padnú k rovnako ladenému outfitu.

A ďalej to sú klobúky so širokou strechou, vyzerajú veľmi žensky. Žiadne ozdoby, žiadne kvety na klobúky, okrem mašle nie sú módnou záležitosťou. Ani farby nie sú nijako divoké. Hlavným pravidlom je riadiť sa vetou „Menej znamená viac“.

Zdroj fotografií a ilustrácií: Style.com, Kristýna Žirovnická
Zdroj informácií: Kybalov, L.: serie Odievaní. NLN.

Diskusia

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek