Hlivu ustricovú poznajú ázijskí lekári už tisíce rokov a oceňujú jej liečivé účinky. Táto výnimočná huba pôsobí proti mnohým chorobám, napr. tlmí alergické reakcie a dokonca je vraj aj výbornou prevenciou proti rakovine. Hliva je jedným z mála druhov húb, ktoré sa dajú v menšom množstve konzumovať surové. Surová hliva je vhodná napríklad do zeleninových šalátov.
Hliva ustricová je zdrojom mnohých prospešných látok pre naše zdravie. Obsahuje niektoré vitamíny skupiny B, vitamín C, D, K, draslík, selén, železo, jód, meď, chróm, bór, zinok, bielkoviny, rastlinné tuky, glukán, pleuran a hubovú vlákninu. Pleuran, glukán a hubová vláknina sú najcennejšie zložky tejto výnimočnej huby. Pleuran je polysacharid, ktorého účinky výrazne posilňujú našu imunitu. Najväčšia koncentrácia prospešných látok je vo dreni. Jedinou nevýhodou tejto huby je jej schopnosť vstrebať do seba toxíny z okolia, preto sa neodporúča ju zbierať v okolí ciest a v inak znečistenom prostredí. Existuje niekoľko druhov hlivy, najznámejšia a najviac prospešná nášmu zdraviu je hliva ustricová. Medzi ďalšie známe jedlé druhy hlivy patrí hliva pľúcna a hliva dubová.
Hliva je pomocník aj proti rakovine
Hliva ustricová je pomocník proti rakovine. Za to vďačí glukánu, konkrétne 1,3 D glukánu. Glukán je látka s vysokými protirakovinovými účinkami. Je účinný proti nádorovým bunkám, posilňuje imunitu a tiež pôsobí priaznivo po chemoterapii a podporuje regeneráciu buniek. V Japonsku je hliva ustricová používaná ako podporný liečebný prostriedok pre chorých na rakovinu. Glukán pôsobí nielen ako prevencia proti rakovine, ale tiež spomaľuje jej rozvoj a pomáha pri doliečení.
Hlivu si môžete pestovať sami
Hliva ustricová nie je náročná na pestovanie. Možno ju pestovať aj v paneláku na balkóne. K pestovaniu potrebujete polyetylénové vrece s pšeničnou alebo jačmennou slamou, možno použiť aj mleté kukuričné vretená alebo hobliny. Slama nesmie byť napadnutá plesňami a nesmie byť staršie viac ako dva roky. Slamu je potrebné najprv spariť, natlačíme ju do nejakej čistej nádoby, sparíme horúcou vodou tak, aby bola celá ponorená, a necháte minimálne 12 hodín stáť. Potom striedavo vkladáte do vreca časť sparené slamy a časť rozdrobené sadby hlivy. Po naplnení vrece stlačíte, odstrihnete spodné rohy, aby mohla vytiecť prebytočná voda zo slamy, zaviažete a zavesíte ho na vhodné miesto. Asi po 15 dňoch prerežete vrece krížovými zárezmi po celom obvode, asi za dva týždne by sa mali z týchto zárezov objavovať prvé plodnice. Hliva vyrastá v trsoch, akonáhle dozrejú prvé plodnice, nečakáte, až dozrejú všetky plodnice a vykrútime z vreca vždy celý trs, plodnice neodrezávame.
Hlivu je možné pestovať celý rok. Možno ju pestovať aj vonku na tienistom mieste, ideálne je >zavesiť vrece pod strom. Ak budete hlivu pestovať v miestnosti, je potrebné, aby v miestnosti bola teplota cca 20°C a miestnosť bola osvetlená rozptýleným denným svetlom.
Hlivu ustricovú odporúčajú jesť niektorí odborníci na zdravú výživu surovú. Práve vtedy má vraj protirakovinové účinky. Je veľmi chutná, nemusíte sa obávať, že by vám po nej bolo zle, alebo že by bola nepríjemne slizká. Surová sa hodí napríklad do šalátov, ale surovú ju môžete tiež primiešať do praženice alebo z nej urobiť po zmiešaní napr. so syrom alebo tvarohom nátierku.
Zdroj obrázkov: Fotolia.com